52. lehký pěší pluk "Regulares de Melilla" [1996-2000]

52nd Light Infantry Regiment "Regulares de Melilla"
Regimiento de Infantería Ligera "Regulares de Melilla" nº 52 (RIL 52)
     
Název:
Name:
52. lehký pěší pluk "Regulares de Melilla" 52nd Light Infantry Regiment "Regulares de Melilla"
Originální název:
Original Name:
Regimiento de Infantería Ligera "Regulares de Melilla" nº 52 (RIL 52)
Datum vzniku:
Raised/Formed:
30.06.1996
Předchůdce:
Predecessor:
52. motorizovaný pěší pluk 52nd Motorized Infantry Regiment
Datum zániku:
Disbanded:
01.01.2000
Nástupce:
Successor:
52. skupina "Regulares de Melilla" 52nd Infantry Group "Regulares de Melilla"
Nadřízené velitelství:
Higher Command:
30.06.1996-01.01.2000 Vojenské velitelství Melilla
30.06.1996-01.01.2000 Military Command of Melilla
Dislokace:
Deployed:
30.06.1996-01.01.2000 Melilla, kasárny Santiago /

Velitel:
Commander:
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
Podřízené jednotky:
Subordinated Units:


Čestný název:
Honorary Name:
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
DD.MM.RRRR-DD.MM.RRRR
Vyznamenání:
Decorations:
Poznámka:
Note:
--
Zdroje:
Sources:
publicaciones.defensa.gob.es
www.melillahoy.es

URL : https://www.valka.cz/52-lehky-pesi-pluk-Regulares-de-Melilla-1996-2000-t86690#321194 Version : 0

This post has not been translated to English yet. Please use the TRANSLATE button above to see machine translation of this post.

Krátka história

Na základe Kráľovského rozkazu z 30.6.1911 (C.L. núm. 127) sú vytvorené „regulérne“ sily, vytvára sa jeden tabor (prapor) pechoty, o sile 4 rôt a jedna švadróna (prapor?) kavalérie. Rok na to, sa tieto sily rozširujú na 2 tabory pechoty a jeden kavalérie. Na správu týchto jednotiek sa aplikovali pravidlá pre Dobrovolné milície Ceuty a do týchto síl boli verbovyný domorodý obyvatelia a s týchto sa aj jednotky skladala. Pred vytvorením tejto jednotky existovali podobné jednotky v celom protektoráte severnej Afriky, ale formou neregulérnou a tieto sa nazývali "Gums, Idalas, Harkas, atď..". Tieto jednotky spadali pod španielske velenie a vždy sa vytvárali podľa potreby na špecifickú úlohu a následne boli rozpustené. Veľmi dobré výsledky týchto jednotiek a zložitá politická situácia v Španielsku, strata mnohých kolónii, taktiež neochota španielskeho obyvateľstva slúžiť v severnej Afrike boli dôvodom prečo sa vláda rozhodla vytvoriť jednotku z domorodého obyvateľstva, ale riadnou, regulérnou formou. Odtiaľto pochádza označenie „REGULARES“, pričom jednotka od začiatku sa vyznaćovala veľkou flexibilitou, vynachádzavosťou v boji v každom teréne a netradičnými formami. Táto jednotka sa pri svojom vzniku začala označovať ako Domorodé regulérne sily Melilly "FUERZAS REGULARES INDÍGENAS DE MELILLA" a 24.7.1911 na základe rozkazu (D.O. núm. 162) sa poveruje velením tejto jednotky pplk. kavalérie Dámaso Berenguer Fusté, ktorý dokázal, že jednotka sa v krátkom čase stala elitou vojsk v Maroku. Počas prvých mesiacov boli prví dobrovolníci cvičení a v októbri už mala jednotka 20 dôstojníkov a 300 mužov. Prvou základňou kde jednotky sídli je pevnosť Purísima, v Sidi Guariach. Na základe skvelých výsledkov ktoré dosiahli Domorodé regulérne sily Melilly No 1 pri boji s povstalcami v západnej zóne roku 1913 sa prikazuje na základe Kráľovského rozkazu z 31.7.1914 vytvorenie ďalších 4 skupín domorodých síl, pričom každá z nich je tvorená 2 tabormi pechoty o sile 3 rôt a jedným taborom kavalérie o sile 3 rôt. Ako prvý skupina bola vytvorená Skupina domorodých regulérnych síl Tetuán n.º 1 ktorá je umiestnená v pevnosti Tetuán, a ako jej prvý veliteľ je ustanovený pplk. Leopoldo Ruiz Trillo (1914-1915). Druhá skupina s označením Skupina domorodých regulérnych síl Melilla n.º 2, bola vytvorená na tej istej základni a na základe Taboru Alhucemas a III Taboru Regulérnych síl Melilla n.º 1 a táto skupina je umiestnená v pevnosti Melilla y Nador a prvým veliteľom je pplk. Antonio Espinosa Sánchez (1915-1918). Tretia skupina zozbierala zostávajúce prvky Taboru Tetuán, Sekciu domorodej polície a je umiestnená na tej istej základni v Ceute spolu s Dobrovolníckou milíciou Ceuty, ktorú taktiež do seba včleňuje. Skupina sa začína oznaćovať ako Skupina domorodých regulérnych síl Ceuta n.º 3 a jej prvým veliteľom je mjr. José Sanjurjo Sacanell (1915-1917). Štvrtá skupina dostáva označenie Skupina domorodých regulérnych síl Larache n.º 4 a je tvorená na základe 2 taborov polície, ktoré už predtým existovali a skupina je umiestnená na základni Ardía, a následne v Larache, pričom jej prvým veliteľom je pplk. Federico Berenguer Fuster (1914-1917). Ako posledná je na základe Kráĺovského rozkazu z 29.7.1922 vytvorená piata skupinaktorá má pomenovanie Skupina domorodých regulérnych síl Alhucemas n.º 5, a je umiestnená Segangan, a jej prvým veliteľom sa stáva pplk. Rafael Valenzuela Urzáiz(1922). Od roku 1909 sú vykonávané viaceré akcie v Maroku a toto trvá až do roku 1927, pričom regulérne jednotky sa na týchto akciách podieľali už od svojho vzniku. 22.júla 1921 sa skupiny regulérnych síl nachádzala v zóne Fondak de Ain Yedida na základni západnej zóny a dostáva rozkaz presunúť sa do Ceuty, pričom sa 23.7.1921 naloďuje na parník Cirilo Amores a odchádza do tejto oblasti. 24.7.1921 je v Melille vylodený I Tabor „al Zoco el Had de Beni Sicar“ a II Tabor, pričom tieto zaujímajú pozície v štvrti Hipodrómu, aby tu pozdvihli morálku obyvateľstva a pôsobili preventívne proti možnému povstaniu. Prvé bojové akcie sa odohrávajú pri ochrane mesta a priľahlých zón, pričom sa znovu dobíjajú Ait Aixa, Atalayón a Sidi Hamed el Hach. 8.9.1921 sa vykonáva operácia k dobitiu Casabona, kde je vážne zranený pplk. González Tablas a je nahradený pplk. Molom, tu prebiehajú tvrdé boje a straty regulérnych síl sú 110 mužov. Následne sú okupované v tomto mesiaci Nador a Tauima a straty jednotiek sú značné Zoco a na výšinách Bled Dau je zranený pplk. Mola Vidal. Po okupácii Atlazen a Segagan, jednotky dostávajú rozkaz vráťiť sa do Melilly, kde sú nalodené 1.10.1921 na parník Tintore a smerujú do Ceuty. Jednotka v kampani stratila alebo bolo zranených 481 mužov a 33 dôstojníkov. V Melille sú regulérne sily dekorované prvou stuhou, ktorú im udeľuje jeho velićenstvo Kráľ "MIS FIELES REGULARES". Po skončení Marockej kampane 10.8.1927 sú skupiny regulérnych síl umiestnené v rôznych miestach po celom protektoráte.

Západná zóna
G.F.R.I. N.º 1, základňa v Tetuáne.
G.F.R.I. N.º 3, základňa v Ceute, pričom jej tabory sú umietnené v Xauen, Bat-Tazza, Akarrat, Ragaia, Zoco Tzelata de Anyera.
G.F.R.I. N.º 4, je umiestnená v Larache.

Východná zóna
G.F.R.I. N.º 2, je umiestnená v Nadore a svoje tabory má umiestnené medzi Villasanjurjo, Nador a Dar Drius.
G.F.R.I. N.º 5, je umiestnená v Segagane.

Skupiny regulérnych síl v týchto mierových časoch vykonávajú rôzne činnosti ako ochranu verejného poriadku, údržbu základní, ako aj svojho materiálu atď. Taktiež sa podieľajú na výstavbe a údržbe zničených komunikácií a infraštruktúry. V tomto období a vďaka aj týmto jednotkám je postavený prístav Villa Sanjurjo, prístaviská Villa Jordana, Uad-Lau, Mar Chica a Cabo de Agua. Taktiež je spravené letecké spojenie Sevilla-Larache a železnice začínajú fungovať v normálom režime na tratiach Ceuta-Tetuán, Tánger-Fez, Melilla-Batel, Melilla-San Juan de las Minas y Larache-Alcázar. Taktiež jednotky sa podieľajú na vyýstavbe škôl, zdravotníckych zariadení, kostolov, mešít medzi inými. 14.4.1931 v španielsku sa dostáva k moci republika a domorodé obyvateľstvo sa dostáva pod vplyv nepriateľov Španielska, ktorý zneužívajú slabé momenty krajiny. 4.5.1931 je uskutočnený generálny štrajk a armáda vychádza do ulíc, čo provokuje paniku u obyvateľstva. V protektoráte nastáva čas anarchie a neporiadku. Gen. Sanjurjo bol vymenovaný Vysokým komisárom protektorátu, pričom nahrádza na tomto poste gen. Jordana, a osobne prechádza rôzne základne a mestá v protektoráte a v Tetuáne a nariaďuje aby jeden tabor regulérnych síl vyšiel do ulíc, aby nastolil poriadok, ale bez použitia zbraní a násilia. Po tom, ako sa anarchistické a ľavicové sily dozvedeli, že prichádza tento tabor do mesta, toto spôsobilo medzi nimi obavy. Regulérne sili sa rozmiestnili na strategických miestach mesta a behom 3 hodín ukonćili toto anarchistické besnenie, pričom padol jeden vojak regulérnych síl a padol iba jeden výstrel, pričom bol splnený rozkaz. Regulérne sily v tomto období mali veĺmi dobrú povesť aj u susedných krajín po celej severnej Afrike. Skupiny regulérnych síl sú reorganizované pričom sa oddeľujú jednotky pechota od kavalérie. Toto znamená, že sú skupiny pechoty s 3 tabormi a jednou rotou cieľov, jednou zmiešanou rotou a sekciou náboru a skladov. Skupina kavalérie spadá pod velenie plukovníka pechoty alebo kavalérie. Po skončení občianskej vojny všetky skupiny regulérnych jednotiek sa vracajú na svoje pôvodné základne do Afriky, pričom posledná skupina v roku 1951. Veľmi dobré bojové výsledky jednotiek boli príčinou prečo sa vláda rozhodla k ďalšej reorganizácii a rozšíreniu týchto síl. Prvým krokom boli spomínané oddelenie kavalérie a pechoty, následne sa vytvárajú skupiny pechoty s 3 tabormi o sile 4 streleckých rôt, roty guľometov a strojov, rotou cieľov, zmiešanou rotou a sekciou náboru a skladov. Skupina kavalérie bola zložená z 2 zoskupení tvorených velením, jednotkou podpory velenia a administratívy, 3 švadrónami šablí a jednou švadrónou guľometov a mažiarov. Na základe taborov III, IV a VIII Skupiny regulérnych domordých síl Tetuán n.º 1, je vytvorená Skupiny regulérnych domorodých síl pechoty Xauen n.º 6, na základe rozkazu z 21.12.1943 s dislokáciou v Akarrat, Dráa el Asef Tanakob, Gadir el Kruch, Amegri, Cudia Fraila y Bab el Hammá. 7 rokov neskôr Jednotka údržby toho istého čísla sa začína označovať ako "Arcila". 7 skupina regulérnych domorodých síl je vytvorená na základe tabrov V, VI, VIl a X Skupiny regulérnych domorodých síl Melilla a dostáva označenie Skupina regulérnych domorodých síl pechoty Llano Amarillo n.º 7, na základe rozkazu z 21.12.1943 a je umiestnená v pevnosti Melilla. 8 skupina je sformovaná na základe taborov VI, IX a X Skupiny regulérnych domorodých síl n.º 5 a dostáva označenie Skupina regulérnych dmorodých n.º 10, a na základe rozkazu z 21.12.1943 je umiestnená na základni Bab-Taza, a tu dostáva označenie Skupina regulérnych domorodých síl pechoty Rif n.º 8, a je umiestnená následne na základni Zoco el Had de Beni Sicar.
Na základe rozkazu z 29.7.1940 D.O. núm. 192 na základe taborov VI, IX a X skupiny regulérnych domorodých síl n.º 4 sa vytvára skupina ktorá je oznaćovaná ako Skupina regulérnych domorodých síl pechoty Arcila n.º 9, a je umiestnená na základni v Cudia Ruida. Na základe taborov VI, IX a X Skupiny regulérnych domorodých síl Ceuta n.º 3 sa vytvára Skupina regulérnych domorodých síl pechoty n.º 10, so základňou v Villa Sanjurjo (Alhucemas).
Na základe taborov kavalériue Skupín regulérnych domorodých síl Tetuán n.º 1; Ceuta n.º 3 a Larache n.º 4, je vytvorená Skupina regulérnych síl kavalérie Tetuán n.º 1 so základňou v Tetuán. 1.8.1940 z taborov kavalérie Skupín regulérnych domorodých síl Melilla n.º 2 a Alhucemas n.º 5 sa vytvára Skupina regulérnych domorodých síl kavalérie Melilla n.º 2, so základňou v Plaza de Nador. V roku 1950 a až do konca protektorátu je vytvorená subinšpekcia regulérnych síl so sídlom v Plaza de Ceuta.
1.12.1957 v súvislosti s nezávislosťou Maroka, je vykonaná reorganizácia regulérnych síl, pričom je rozpustená skupina Larache n.º 4 a spája sa so Skupinou Ceuta n.º 3. Skupina Llano Amarillo n.º 7 sa spája so Skupinou Melilla n.º 2, prićom sídli na základniach v Nador, Melilla a Bu-Arg do roku 1959 10.9. Skupina Xauen n.º 6 sa spája so Skupinou Tetuán n.º 1. To isté sa stáva so Skupinou Rif n.º 8 15.11.1957 sa spája so Skupinou Alhucemas n.º 5. Skupina Arcila n.º 9 sa spája so Skupinou Tetuán n.º 1. A nakoniec skupiny regulérna z Bab-Taza sa spája so Skupinou regulérnou Ceuta n.º 3.
Na základe vyhlásenia nezávislosti Maroka časť príslušníkov prechádza do marockej armády, zatiaľ čom mnohý preferujú zostať slúžiť v Španielskych službách.

Z tohto sôvodu v tomto čase sú regulérne sily rozmiestnené nasledovne:
G.F.R.I. n.º 1 v pevnosti Ceuta a následne na základni "Coronel Fiscer".
G.F.R.I. n.º 2 v pevnosti Melilla a následne na základni Santiago.
G.F.R.I. n.º 3 v pevnosti Ceuta a na základni González-Tablas.
G.F.R.l. n.º 5 v pevnosti Melilla na základni "TCol. Temprano" ktorá sa momentálne volá "Alfonso XIII".

31.7.1985, na základe Generálnej inštrukcie I.G. 10/85 o organizácii 2 vojenského regiónu juh, Skupina regulérnych síl pechoty Melilla n.º 2, vytvárajú Pluk motorizovanej pechoty "Regulares de Melilla n.º 52, pričom pluk preberá históriu a tradície Skupín regulérnych síl Alhucemas n.º 5, Llano Amarillo n.º 7, Rif n.º 8 a Pluku pechoty Melilla n.º 52. 30.6.1996, na základe reorganizácie Generálneho veliteľstva v Melille, pluk sa začína menovať Pluk ľahkej pechoty "Regulares de Melilla n.º 52".

Na základe hore uvedenej Generálnej inštrukcie, Skupina regulérnych síl pechoty Tetuán n.º 1 sa vytvára na Pluk pechoty "Regulares de Ceuta n.º 54", pričom preberá históriu a tradície Skupín regulérnych síl Ceuta n.º 3, Larache n.º 4, Xauen n.º 6, Arcila n.º 9, Bab-Tza n.º 10 a Pluku pechoty Ceuta n,º 54.
30.6.1996 na základe reorganizácie Generálneho veliteľstva Ceuta sa mení označenie pluku na Pluk ľahkej pechoty Ligera "Regulares de Ceuta n.º 54".

Roku 1999 a v súvislosti s profesionalizáciou armády sa z tejto jednotky stáva jednotka prvej línie. Rota “Capitán Tassara″ o sile 72 mužov počas mesiacov marec až september 2002 sa zúčastňuje medzinárodnej misie v Kosove. Začiatkom roku 2006 sa jednotka premiestňuje zo základne Santiago na dnešnú základňu “Alfonso XIII″. V mesiacoch máj až september 2006 sa jednotka podieľala v rámci zoskupenia“Ciudad de Melilla″ na misii v Bosne a Hercegovine.

Pluk sa v dnešných dňoch skladá z:
• Velenie
• Jednotka podpory velenia
• Tabor "Alhucemas" I/52
• Prvok kontroly taboru "Rif" II.

V dnešných dňoch pluk sídli na základni Alfonso XIII v Melilla a je podriadený Generálnemu veliteľstvu v Melille.

zdroj:
www.mde.es
forejercito.forumup.es
www.ejercito.mde.es/organizacion/regularesm52

URL : https://www.valka.cz/52-lehky-pesi-pluk-Regulares-de-Melilla-1996-2000-t86690#321053 Version : 0
Discussion post Fact post
Attachments

Join us

We believe that there are people with different interests and experiences who could contribute their knowledge and ideas. If you love military history and have experience in historical research, writing articles, editing text, moderating, creating images, graphics or videos, or simply have a desire to contribute to our unique system, you can join us and help us create content that will be interesting and beneficial to other readers.

Find out more