YA-3 / Jericho-2 - strategická balistická raketa (podľa normy NATO balistická raketa dlhého doletu)
Po úspešnom zvládnutí raketovej technológie začiatkom 70. rokov 20. storočia (operačno-taktická raketa Jericho-1) pokračoval Izrael v ďalšom zlepšovaní svojej raketovej technológie, k čomu prispievala aj spolupráca s niektorými ďalšími krajinami - napr. Iránom (do roku 1979, projekt rakety YA-2) a Juhoafrickou republikou.
Vývoj rakety Jericho-2 sa pravdepodobne začal v roku 1977, spočiatku v spolupráci a spolufinancovaní s Iránom, pričom cieľom bola dvojstupňová balistická raketa schopná pôsobiť zo zeme a z ponoriek. Spolupráca s Iránom bola prerušená v roku 1979, ale k projektu pristúpila Juhoafrická republika, vyvíjajúca svoju raketu Arniston. Od roku 1980 do roku 1986 prebiehali testy jednotlivých komponentov rakety a od roku 1986 prebiehali letové testy (prevažne v JAR, spolu s testami ich rakiet RSA). Prvé testy rakiet Jericho-2 v rokoch 1986 a 1987 preukázali dolet od 465 km do 820 km, pričom raketa sa nápadne podobala Francúzskej balistickej rakete S-3. Vývoj rakiet Jericho-2 je úzko spätý s vývojom Izraelského kozmického nosiča - rakety Shavit, ktorá mala prvý úspešný vzlet 19.09.1988 (do výšky 250 km vyniesla prieskumný satelit Offeq 1). Jericho-2 využíva prvé 2 stupne práve rakety Shavit, pričom niektoré zdroje považujú prvý úspešný vzlet rakety Shavit za ďalší test rakety Jericho-2. Test v roku 1989 v oblasti Stredozemného mora preukázal dolet 1300 km. V roku 1989 prebehol ďalší test, tentoraz v oblasti Juhoafrického Kapského Mesta, s doletom 1400 km, ale v tomto prípade je možná zámena s Juhoafrickou raketou RSA-2 (projekt Arniston).
Jericho-2 je v operačnom používaní pravdepodobne od roku 1990 a používa mobilné odpaľovacie zariadenie, podobne ako Jericho-1, ale vo výzbroji môže byť aj verzia pre ponorky. Okolo 50 až 100 rakiet Jericho-2 sa nachádza na základni Sedot Mikha (Sdot Mikha) zhruba 40 km juhovýchodne od Tel Avivu a cca 20 km západne od Jeruzalema v Judejskej pahorkatine (prírodné jaskyne a vybudované silá). Rakety sú vybavené nukleárnymi hlavicami s účinkom rádovo v Mt. Základná varianta rakety jericho-2 má dolet cca 1500 km, ale vo výzbroji sa predpokladá aj výkonnejšia raketa Jericho-2B s doletom do 3500 km (zdroje uvádzajú že s hmotnosťou hlavice 750 kg je možný dolet až 4000 km).
Jericho-2 používa inerciálne navedenie a koncové rádiolokačné navedenie návratového telesa.
Prvý stupeň rakety horí 52 s a druhý stupeň ďalších 85 s. Činnosť motorov je ukončená zhruba vo výške 105 km, kde dôjde k oddeleniu návratového prostriedku.
Odpaľovacie zariadenie je umiestnené na kolesovom podvozku (odhadovaná dĺžka cca 16m), ale môže byť aj na železničnom vagóne. K odpaľovaciemu zariadeniu patria ďalšie 3 vozidlá s technickou a komunikačnou podporou.
Zdroj: www.fas.org
www.globalsecurity.org
Lukáš Visingr, Štepán Kotrba: Balistické rakety klubu vyděděnců, ATM 01/2009, ISSN 1802-4823
www.aeronautics.ru
www.missilethreat.com
www.janes.com
Po úspešnom zvládnutí raketovej technológie začiatkom 70. rokov 20. storočia (operačno-taktická raketa Jericho-1) pokračoval Izrael v ďalšom zlepšovaní svojej raketovej technológie, k čomu prispievala aj spolupráca s niektorými ďalšími krajinami - napr. Iránom (do roku 1979, projekt rakety YA-2) a Juhoafrickou republikou.
Vývoj rakety Jericho-2 sa pravdepodobne začal v roku 1977, spočiatku v spolupráci a spolufinancovaní s Iránom, pričom cieľom bola dvojstupňová balistická raketa schopná pôsobiť zo zeme a z ponoriek. Spolupráca s Iránom bola prerušená v roku 1979, ale k projektu pristúpila Juhoafrická republika, vyvíjajúca svoju raketu Arniston. Od roku 1980 do roku 1986 prebiehali testy jednotlivých komponentov rakety a od roku 1986 prebiehali letové testy (prevažne v JAR, spolu s testami ich rakiet RSA). Prvé testy rakiet Jericho-2 v rokoch 1986 a 1987 preukázali dolet od 465 km do 820 km, pričom raketa sa nápadne podobala Francúzskej balistickej rakete S-3. Vývoj rakiet Jericho-2 je úzko spätý s vývojom Izraelského kozmického nosiča - rakety Shavit, ktorá mala prvý úspešný vzlet 19.09.1988 (do výšky 250 km vyniesla prieskumný satelit Offeq 1). Jericho-2 využíva prvé 2 stupne práve rakety Shavit, pričom niektoré zdroje považujú prvý úspešný vzlet rakety Shavit za ďalší test rakety Jericho-2. Test v roku 1989 v oblasti Stredozemného mora preukázal dolet 1300 km. V roku 1989 prebehol ďalší test, tentoraz v oblasti Juhoafrického Kapského Mesta, s doletom 1400 km, ale v tomto prípade je možná zámena s Juhoafrickou raketou RSA-2 (projekt Arniston).
Jericho-2 je v operačnom používaní pravdepodobne od roku 1990 a používa mobilné odpaľovacie zariadenie, podobne ako Jericho-1, ale vo výzbroji môže byť aj verzia pre ponorky. Okolo 50 až 100 rakiet Jericho-2 sa nachádza na základni Sedot Mikha (Sdot Mikha) zhruba 40 km juhovýchodne od Tel Avivu a cca 20 km západne od Jeruzalema v Judejskej pahorkatine (prírodné jaskyne a vybudované silá). Rakety sú vybavené nukleárnymi hlavicami s účinkom rádovo v Mt. Základná varianta rakety jericho-2 má dolet cca 1500 km, ale vo výzbroji sa predpokladá aj výkonnejšia raketa Jericho-2B s doletom do 3500 km (zdroje uvádzajú že s hmotnosťou hlavice 750 kg je možný dolet až 4000 km).
Jericho-2 používa inerciálne navedenie a koncové rádiolokačné navedenie návratového telesa.
Prvý stupeň rakety horí 52 s a druhý stupeň ďalších 85 s. Činnosť motorov je ukončená zhruba vo výške 105 km, kde dôjde k oddeleniu návratového prostriedku.
Odpaľovacie zariadenie je umiestnené na kolesovom podvozku (odhadovaná dĺžka cca 16m), ale môže byť aj na železničnom vagóne. K odpaľovaciemu zariadeniu patria ďalšie 3 vozidlá s technickou a komunikačnou podporou.
| Názov: | YA-3 / Jericho-2 | |
|---|---|---|
| Výrobce: | Rocket Systems Division (súčasť Israel Military Industries) | |
| Vyrábané: | 1990- | |
| Celkem vyrobeno [ks]: | 50-100 | |
| Celková délka [mm]: | 14000 | |
| Průměr těla [mm]: | 1560 | |
| Startovní hmotnost [kg]: | 26000 | |
| Nosnost (max) [kg]: | 750-1000 (nukleárna hlavica s účinkom rádovo Mt TNT) | |
| Max. dostřel [km]: | 1500 (3500 - Jericho-2B) | |
| Max. kruhová odchýlka [m]: | ||
| Pohon: | dvojstupňový raketový motor na tuhé palivo | |
| Hmotnost prvního stupně [kg]: | 10970 | |
| Délka prvního stupně [mm]: | ||
| Hmotnost druhého stupně [kg]: | 9965 | |
| Délka druhého stupně [mm]: | ||
| Délka hlavice [mm]: | ||
| Odpalovací zařízení | automobilové / železničné ? | |
| Délka [mm]: | cca 16000 | |
| Šírka [mm]: | ||
| Výška [mm]: | ||
| Hmotnost [kg]: | ||
| Dojezd [km]: | ||
Zdroj: www.fas.org
www.globalsecurity.org
Lukáš Visingr, Štepán Kotrba: Balistické rakety klubu vyděděnců, ATM 01/2009, ISSN 1802-4823
www.aeronautics.ru
www.missilethreat.com
www.janes.com