This post has not been translated to English yet. Please use the TRANSLATE button above to see machine translation of this post.
* 17.09.1883, Dlhé Pole
+ 1946, Moskva
- signatár martinskej Deklarácie slov. národa; predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky /1939 - 43/
Po ukončení základného vzdelania študoval na gymnáziách v Žiline, Trenčíne a v Rimavskej Sobote. Vysokoškolské vzdelanie dosiahol na univerzitách v Bratislave, Kluži a v Berlíne. V roku 1907 dosiahol titul doktor politických vied a v roku 1908 získal titul JUDr. Počas štúdia v Kluži pôsobil ako predstaviteľ miestneho spolku slovenských študentov.
Po návrate domov pracoval v rokoch 1910-1918 ako advokát v Bytči, kde jeho politické zmýšľanie ovplyvnilo katolícke krídlo slovenského národného hnutia. V roku 1918 ako člen SNR sa stal signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. Ako významná osobnosť zakladal miestne SNR a Národné gardy v okolí Bytče. Od roku 1919 bol vo funkcii tekovského a nitrianskeho župana. V roku 1920 postúpil do funkcie ministera s plnou mocou pre Správu Slovenska kde pracoval do roku 1922.
Od roku 1923 začal pracovať v oblasti súdnictva. V rokoch 1923 - 31 pôsobil ako prezident súdnej tabule v Košiciach, v rokoch 1931 - 39 ako prezident Vrchného súdu a v rokoch 1939 - 43 bol menovaný do funkcie predsedu Najvyššieho súdu.
Po vyhlásení slovenskej autonómie vystúpil z Čs.strany lidovej a vstúpil do HSĽS. V HSĽS sa zaradil do krídla tzv. umiernených ľudákov. V septembri 1941 vypracoval Vojtech Tuka s členmi Deutsche Partei a Hlinkovou gardou Vládne nariadenia o právnom postavení Židov. Proti tomuto nariadeniu sa v roku 1943 postavil Martin Mičura ako predseda Najvyššieho súdu. Vládne nariadenie označil za protiprávne a neplatné, čo už bolo pre mnohých neskoro. Deportované 2/3 slovenských Židov boli mimo územia krajiny a veľká časť z nich už pravdepodobne nežila.
Pri porade v roku 1943 za účasti Ursínyho, Sidora, Zaťku, Sokola a Čarnogurského dospeli všetci k záveru, že Slovensko spod nemeckej nadvlády oslobodia vojská západných veľmocí. Podľa plánu mali prísť na Slovensko spojenci z Balkánskeho polostrovaa a po oslobodení mala byť vymenovaná nová vláda na čele s Martinom Mičurom. V tom istom roku na porade za účasti Šrobára, Karvaša, Zaťku a Sokola bol napísaný list (memorandum piatich bývalých ministrov) exprezidentovi Eduardovi Benešovi. V tomto memorande navrhli zriadenie Ústredného Národného výboru, ktorý mal po vojne prevziať správu nad Slovenskom. Tento ústredný národný výbor mal po obnovení Československa zabezpečiť rovnoprávnosť slovenského národa. Opäť v tomto roku (1943) sa Martin Mičura stal podpredsedom Štátnej rady. Z tejto pozície sa zapojil do príprav SNP. Dr. Imrichovi Karvašovi podpísal splnomocnenie na presun financií (3 miliardy) a strategických zásob pre povstanie do Banskej Bystrice.
V júli 1945 ho v Bratislave zatkli sovietske bezpečnostné orgány a odvliekli do Moskvy kde nakoniec v roku 1946 zomrel.
Generál Jozef Turanec pri príležitosti vydávania svojej osoby na Slovensko neskôr oznámil, že keď si ho bola previať eskorta do väzenia, kričal na neho Dr. Martin Mičura z okna väzenia ,, tu sme ". T.j. vtedy ešte žil.
JUDr. Martin Mičura bol mimo politického života bohatý statkár, akcionár viacerých účastinných spoločností, člen správnych rád cementární v Ladcoch, Lietavskej Lúčke, Baťových závodov na Slovensku. Po vzniku ČSR si kúpil časť lesov bytčianskeho panstva a v roku 1919 si v Bytči dal postaviť rodinnú vilu.
Zdroj:
veridicusmercurius.blog.cz
http://www.ondrejkovics-sandor.com/?lg=1&s=89
Fotografia JUDr. Martina Mičuru
Hlinka, Masaryk a Mičura
Mičurova vila v Bytči