This post has not been translated to English yet. Please use the TRANSLATE button above to see machine translation of this post.
Vládol v rokoch 1078-1081
Nikeforos bol stratégom thematu Anatolikon a zároveň hlavným veliteľom byzanskej „východnej“ armády v Malej Ázii.
V roku 1077 povstal proti vláde cisára Michala VII. a eunucha Nikeforitza. Súčasne s Nikeforom, povstal proti cisárovi aj Nikeforos Bryennios, ale v západnej časti ríše. Povstanie Nikefora III. podporovala armáda a byzanská vojenská aristokracia, na čele s mladým Alexiom Komnénom (budúcim cisárom), ale aj sultán Seldžutských Turkov Sulejman I. V roku 1078 sa Nikeforos zmocnil mesta Nikaia, ležiaceho blízko Konštantínopolu. Krátko nato vypuklo v hlavnom meste povstanie namierené proti nenávidenej vláde eunucha Nikeforitza, toto povstanie podporovala aj cirkev. Cisár Michal abdikoval a vstúpil do kláštora. 3. apríla 1078 Nikeforos korunovaný za cisára. Pod hradbami Konštantínopolu však stálo vojsko druhého vzbúrenca Nikefora Bryennia. Nikeforos III. mu ponúkol spoluúčasť na vláde. To však Bryennios odmietol. Ku slovu sa opäť dostali zbrane a Bryennios bol opäť zásluhou Alexia Komnéna porazení.
No ani nový cisár nepriniesol pokoj Byzancii, ktorá sa už osem rokov zmietala v občianskych vojnách. Krátko po Nikeforovom nástupe na trón prepukli dve nové povstania Basiliaka a Nikefora Melissena. No aj tieto povstania boli zásluhou Alexia Komnéna porazené. Nikeforos si uvedomil, že popularita mladého Komnéna prudko rastie a Alexios by sa mohol stať nebezpečným sokom. Nikeforos sa preto snažil Alexia zbaviť. Alexios však vytušil možné nebezpečenstvo a stiahol sa do ústrania. Spolu so svojimi stúpencami sa pripravoval na zvrhnutie cisára Nikefora.
Na Veľkú noc 1081 pritiahol Alexios, s veľkou armádou, ku Konštantínopolu. Nikeforos abdikoval a vstúpil do kláštora, kde 10. decembra 1081 zomrel.
Kolektív autorov – Dějiny Byzancie
- vydala Academia, Nakladatelství Československé akadémie věd – Praha 1992, ISBN 80-200-0454-8