This post has not been translated to English yet. Please use the TRANSLATE button above to see machine translation of this post.
nar.: 10.6.1923
zomr.: 5.11.1991
- britský vydavateľ a multimilionár
Pôvodne sa volal Ján Ludvig Hoch. Narodil sa 10. júna 1923 v Slatine (iný zdroj uvádza Slatinské doly) vo vtedajšej podkarpatskej Rusi (dnes Solotvino, Ukrajina). Pochádzal z chudobnej židovskej rodiny. Sám o sebe hovoril, že prvé topánky dostal až keď mal sedem rokov. Už v mladosti vynikal bystrosťou a učenlivosťou. Tieto jeho vlastnosti si všimol aj miestny rabín a presvedčil jeho rodičov, aby ho nechali študovať na strednej škole. Sám rabín mu vybavil štúdium na rabínskej škole v Bratislave.
Na jar roku 1939 sa Ludvigovi podarilo ujsť do Budapešti. Tu sa spojil so skupinou československých dôstojníkov, ktorí organizovali ilegálne prechody vojakov okupovanej vlasti cez Balkán a stredný východ do Francúzska. Pri jednej takejto akcii bol zadržaný maďarskou políciou. Podarilo sa mu však ujsť a cez Belehrad, Sofiu, Istanbul a Bejrút sa dostal do Marseille, kde vstúpil do Československej armády vo Francúzsku. Po jej porážke ušiel do Británie, kde vstúpil do britskej armády.
Po vojne dostal britské občianstvo. Začal pôsobiť v britskej delegácii v Spojeneckej kontrolnej komisii pre Berlín. Pracoval ako styčný dôstojník pre kontrolu a demokratizáciu nemeckej tlače, kníh divadelných hier a filmov. V roku 1948 založil svoju prvú spoločnosť Robert Maxwell Ltd. Neskôr premenovanú na Pergamon Press.
V rokoch 1964 až 1970 bol poslancom britského parlamentu za Labour Party . To mu otvorilo ďalšie možnosti v podnikaní. Založil svoje dve hlavné spoločnosti Maxwell Communication Corporation (MCC) a Mirror Group Newspapers (MGN). V roku 1990 začal vydávať časopis The European.
S rovnakou srdečnosťou bol prijímaný tak v Bielom dome, ako aj v Kremli. Stretol sa s Chrušťovom, Brežnevom a Gorbačovom, no aj s Carterom a Reaganom. Kremeľ ho vítal, kvôli jeho neskrývanému obdivu k socializmu a Biely dom zasa kvôli jeho peniazom, ktoré investoval do skrachovaných podnikov. Niekoľkokrát navštívil aj Československo (na ktoré mal, podľa jeho slov, vždy dobré spomienky) a prijal ho aj vtedajší prezident Dr. Gustáv Husák.
Koncom 80-rokov sa jeho spoločnosť Robert Maxwell Group dostala do značných finančných problémov. Aby ju zachránil previedol do nej z MCC a MGN okolo 500 miliónov libier, samozrejme bez vedomia akcionárov. Takisto do tejto spoločnosti prelial aj 450 miliónov libier z penzijného fondu svojich zamestnancov.
5. novembra 1991 našla posádka jeho jachty, Maxwellove telo plávať v mori. Podľa španielských patológov, sa mu kvôli vysokému krvnému tlaku zakrútila hlava a on prepadol cez zábradlie a utopil sa. Britsko-izraelská skupina lekárov však túto verziu odmietla, pretože údajne nenašla v jeho pľúcach vodu. Okamžite po jeho smrti sa objavili rôzne špekulácie. Hovorilo sa aj o samovražde, ba dokonca podľa niektorých bulvárnych médií bol zavraždený tajnou službou, no len sa akosi nevedia dohodnúť ktorou. Niektorí tvrdia, že to bol Mossad, iní hovoria o CIA a tí odvážnejší o KGB.
Vojenská kariéra Róberta Maxwella
(celá nasledujúca časť je citát z článku PhDr. Ivana Broža "Čechoslovák Maxwell" uverejneného v časopise Historická revue č.11/2003)
V Marseille podnikavý mládenec vstúpil do armády, hoci mal len šestnásť rokov. Podarilo sa mu totiž oklamať dôstojníkov pri odvode, že má osemnásť, a tak mu dovolili obliecť si uniformu Československej armády vo Francúzsku. Napriek jej porážke mladého Ludviga šťastie neopustilo. Stihol poslednú loď do Anglicka. Osud ho potom zavial do radov britskej armády, s ktorou víťazne prešiel až do Hamburgu a to dokonca v dôstojníckej hodnosti poručíka. Keďže si počínal statočne, dostal aj niekoľko vyznamenaní. Britský Vojnový kríž pritom prevzal priamo z rúk, poľného maršala Bernarda Montgomeryho. S menom Ludvig Hoch sa však musel rozlúčiť. Čechoslovák a ešte k tomu žid v britskej uniforme - to predstavovalo v prípade zajatia priveľké riziko. A tak si meno niekoľkokrát zmenil. Svoj posledný pseudonym Robert Maxwell si ponechal a stal sa jeho celoživotným menom.
Rizika sa však Ludvig Hoch očividne nebál. Dokazuje to i spomienka spravodajského dôstojníka kapitána Edwarda Abbottsa na príhodu zo 6. augusta 1944. Na francúzskom bojisku mal 6. britský prápor, v ktorom Maxwell pôsobil, uskutočniť násilný prechod rieky Orny. Abbotss však tesne pred akciou dostal informácie, že Nemci na druhej strane, patriaci väčšinou k útvaru SS, nepovažujú zajatých vojakov pochádzajúcich z Československa, Poľska, Nórska a Holandska za zajatcov, ale za zradcov a politických väzňov a ihneď ich transportujú do koncentračných táborov. Abbotss to osobne povedal všetkým mužom z týchto krajín a chcel ich stiahnuť z prvej línie. Maxwell sa však vždy aktívne púšťal do bojov, pričom v nich vynikal odvahou i dôvtipom. Takúto "výsadu" preto aj tentokrát rázne odmietol. V ťažkej bitke o udržanie rieky, ktorá trvala tri dni, zahynulo len z Maxwellovho 6. pešieho práporu 121 vojakov, medzi nimi aj ich veliteľ podplukovník G. Wilkins. Ako sa ukázalo, celá divízia bola zdecimovaná. Maxwell, ktorý v týchto bojoch utrpel zranenie. Ale odsun do zázemia odmietol. Len čo sa mu zahojili rany, znova sa hrnul do boja, a to do veľmi riskantných akcii. Keďže dobre hovoril nemecky, prezliekal sa do nemeckej uniformy, aby sa votrel do nepriateľských linií a mohol odtiaľ prinášať významné informácie. Z jednej takejto sa vrátil mimoriadne špinavý, zato s veľmi cenným darčekom pre britské velenie. Do vlastných línií pritiahol nemeckého dôstojníka, ktorého osobne zneutralizoval.
ZDROJ:
www.bbc.co.uk
PhDr. Ivan Brož - "Čechoslovák Maxwell" článok uverejnený v časopise Historická revue č.11/2003