This post has not been translated to English yet. Please use the TRANSLATE button above to see machine translation of this post.
druh lode: bitevná loď
trieda lode: Colossus
kýl položený: 30.07.1909 v lodenici Palmers Shipbuilding and Iron Co., Jarrow
spustenie na vodu: 10.05.1910
zaradenie do služby: 31.7.1911
koniec: 8.11.1921 predaná na šrot
Rozmery
dĺžka celková: 166,3 m
dĺžka pri čiare ponoru: 165 m
šírka: 26,4 m
ponor: 8,0 m (konštrukčný); 9,0 m (maximálny)
výtlak štandard: 20 030 t
výtlak max: 23 266 t
Pohon
4 turbíny Parsons, 18 kotlov, 29 317 hp pri skúškach, 4 lodné skrutky
rýchlosť max: 21,57 uzlov pri skúškach
zásoba paliva: ? (uhlie + mazut)
dosah: ?
Výzbroj
10 x 305 mm/50 MK XI (5xII)
16 x 102 mm (16xI)
4 x 47 mm/50 (4xI)
3 x TT 533 mm
Pancierovanie
bočný pás: 279 mm - 177 mm
barbety: 279 mm - 102 mm
čelá veží: 279 mm
paluba: 76 mm - 45 mm
Posádka: 751
Bola to posledná trieda 12-palcových (305 mm) dreadnoughtov v Royal Navy. Bola veľmi podobná triede Neptune (vychádzala z nej) so zmenami, ktoré mali reflektovať zvýšenú palebnú silu lodí Hochseeflotte (prechod z 280 mm diel na 305 mm). Najpodstatnejšie zmeny boli vykonané na pancierovaní a na vnútornom usporiadaní lode. Bola zväčšená hrúbka bočného panciera, barbiet a palubného panciera. Zvýšená hmotnosť bola kompenzovaná sňatím zadného sťažňa a obmedzením protitorpédovej hrádze. Tá už, na rozdiel od triedy Neptune, neviedla pozdĺž celého trupu, ale bola redukovaná na malé hrádze chrániace iba muničné komory a strojovňu, čo by však mohlo mať za následok zvýšenie zraniteľnosti plavidla pri torpdovom útoku. Z toho dôvodu bola strojovňa rozdelená do 3 častí (namiesto 2 u Neptune). Ďalšou zmenou bolo preusporiadanie rozmiestnenia sekundárnej výzbroje (zväčšená predná a zmenšená zadná nástavba, kde boli v kazematách umiestnené tieto delá). Aby sa zachovala plocha paluby bolo zmenšené vzájomné posunutie krídelných (bočných) veží. V priebehu WWI bola sňatá zadná časť "mostíka" medzi prvým a druhým komínom. Predný sťažeň bol posunutý za predný komín (Neptune ho mala pred komínom), navyše do jeho tesnej blízkosti, čím zopakovali chybu Dreadnoughtu - zahrievanie a nadmerné znečisťovanie pozorovateľne tam umiestnenej zplodinami z komína, posilnenej vyšším výkonom kotlov.
Službu začínala ako vlajková loď 2. divízie Home Fleet a od júla 1912 do marca 1913 bola vlajkovou loďou 2. bitevnej eskadry. 22.3.1913 sa zrazila s parníkom Mary Parkers, pričom utrpela len malé škody. Po vypuknutí WWI bola zaradená do 1. bitevnej eskadry Grand Fleet. V bitke pri Skagerraku vypálila 98 striel, bola zarámovaná neprieteľskou paľbou a zasiahnutá črepinami - vyviazla však bez poškodenia a posádka bez zranení. V júni 1916 bola preradená do 4. bitevnej eskadry ako jej vlajková loď. V auguste 1916 sa zúčastnila experimentu ako rozšíriť pozorovacie schopnosti lode - keď bola 19.8. na mori aby odvrátila výpad nemeckého loďstva na Sunderland, vypustila a ťahala za sebou pozorovací balón (zatiaľ bez pozorovateľa). 24. apríla 1918 bola spolu s HMS St. Vincent vyslená k Orknejám aby podporila HMS Agincourt a 2. eskadru krížnikov pri zachytení posledného nemeckého výpadu. 21.11. 1918 sa zúčastnila na operácii ZZ - sprevádzala nemecké lode do britského zajatia. 3.12 toho istého roku bola vyslaná aby v Kieli dohliadala na odzbrojenie nem. loďstva. Pri návrate do Rosythu na nej viali vlajky 3 admirálov (britského, amerického a francúzskeho) - dalo dosť práce umiestniť ich tak aby mali všetky rovnakú vážnosť. Vo februári 1919 bola preradená do Reserve Fleet a 8.11.1921 bola predaná na šrot - paradoxne do Nemecka, kde ju v Kieli rozobrali.
Zdroj: Wikipédia a worldwar1.co.uk
