This post has not been translated to English yet. Please use the TRANSLATE button above to see machine translation of this post.
Pôvodne bola používaná v rokoch 1712 – 1766 v pruskej armáde panovníkom Fridrichom II. a v roku 1816 znovu zavedená do výzbroje pruskej pechoty a používaná až do roku 1841. V roku 1829 sa stala súčasťou výzbroje pruskej zámockej gardy, roku 1841 bola zavedená pre pruské pešie gardové delostrelectvo, v rokoch 1849 – 1870 ňou boli vybavení poddôstojníci pešieho trénu a ošetrovatelia v lazaretoch. Udržala sa v nemeckej armáde s malými typovými odchýlkami až do roku 1918. od roku 1870 až do pádu Wilhelmovho Nemecka ju nosili chovanci berlínskej Invalidovne.
Súprava zbrane mosadzná, celkovým vzhľadom pripomínajúca rukoväte šabieľ. Jednoduchý kôš prechádzajúci do súmerného záštitného listu v tvare srdca. Okrem tohto základného variantu sa vyskytujú aj zbrane z bočnými úponmi koša (obr.2_1). Celomosadzná rukoväť s guľatou mosadznou hlavicou.
Mierne prehnutá, obojstranne brúsená čepeľ, prechádzajúca do chrbtového hrotu. Na čepeli sa spravidla (najmä u starších zbraní, novšie sa už značili inak) nachádza rytý monogram panovníka (obr.3_1).
Pošva kožená s mosadzným kovaním.
zdroj:
Jan Šach: Chladné zbrane, Aventinum Praha 1999, ISBN 80-7151-232-X
Eduard Wagner: Hieb und Stich Waffen, Artia Praha 1975
Môj archív