This post has not been translated to English yet. Please use the TRANSLATE button above to see machine translation of this post.
Syndróm koncentračného tábora
Tento pojem zaviedli nórski lekári, ktorí po skončení druhej svetove vojny vyšetrovasli bývalých väzňov koncentračných táborov a zaoberali sa následkami prežitých tráum. Sumarizovali poruchy, ktoré pod vplyvm dlhodobých útrap vznikli. Zmeny duševného stavu zistili u 99 % väzňov, ktorí prežili pobyt v koncentračnom tábore. Zistené poruch nazvali syndróm koncentračného tábora.
V rámci tohto syndrómu sa vyskytovali poruchy spánku, desivé sny, z ktorých sa ľudia prebúdzali spotení, s búšením srdca, prežívali "nočné mory". Typickým príznakom bola chronická úzkosť, strach, ktorého sa nevedeli zbaviť, a ťažko liečiteľná depresívna nálada. Boli nervózni, podráždení, stratili dôveru v ľudí. Nevedeli sa dobre sústrediť, rýchlo sa unavili a často sa ľakali aj bezvýznamných podnetov. Stali precitlivený a pesimistický. Boli trvalo poznačený silnými duševnými otrasmi, vyplývajúcimi z prežitého utrpenia, a to ovplyvňovalo ich vnútorné prežívanie a kontakty s okolím. Navyše osobná situácia týchto ľudí po návrate domov bola plná problémov - stratili blízkych, mnohí domov i majetok a ťažko sa zapájali do života. Ich psychický stav bol chronický, liečbou ťažko ovplyvniteľný.
V podstate takýto stav vznikne kedykoľvek, ak je človek dlhodobo vystavený telesným a psychickým útrapám, najmä ak má pritom pocit nespravodlivosti a vlastnej bezmocnosti.
Dnes je na takéto stavy určená diagnóza: Posttraumatická stresová porucha. Používa sa na psychické poruchy, ktoré vznikajú ako následok mimoriadne závažných a stresujúcich zážitkov, alebo po dlhodobo pôsobiacej psychotraume. Pri liečbe týchto stavov sa využíva psychoterapia v kombinácii s antidepresívami, anxiolytikami, prípadne aj inými liekmi. Liečba patrí do rúk psychiatra.