This post has not been translated to English yet. Please use the TRANSLATE button above to see machine translation of this post.
Bela a jeho otca dal kráľ Koloman v roku 1115 oslepiť. Dôvodom tohto krutého skutku bolo neustále intrigovanie a rebelovanie Almoša proti svojmu staršiemu bratovi, kráľovi Kolomanovi. Almoš sa v dokonca pokúsil spáchať atentát na Kolomana. Po Kolomanovej smrti si Almoš nedal pokoj a intrigoval aj proti ďalšiemu uhorskému kráľovi Štefanovi II. Po nevydarenom sprisahaní voči Štefanovi, Almoš ušiel do Byzancie a mladý Belo sa ukrýval v pécsvarádskom opátstve. V roku 1128 sa kráľ dozvedel, že Belo neodišiel so svojim otcom do Byzancie, a vyhľadal ho. Poskytol mu panstvo v Tolne, slušne ho zaopatril a dokonca mu vybral aj manželku, Helenu dcéru srbského veľžupana Uroša.
Po smrti kráľa Štefana si Belo musel uhorskú korunu vybojovať. Štefan II. určil za svojho následníka syna svojej sestry Žofie – Saula. So Saulom, ako kráľom nesúhlasila väčšina uhorskej šľachty. Po zlých skúsenostiach s jeho strýkom Štefanom II. preto podporovali Bela. Bela korunovali 28. apríla 1131. Ale ani po korunovácii sa Belova pozícia neupevnila. Na krajinskom sneme v Arade, dal slepý kráľ popraviť 68 veľmožov, zväčša tých ktorí mali na svedomí jeho a otcovo oslepenie. Ale ani tento výstražný čin neukončil odboj voči novému kráľovi. Časť uhorskej šľachty chcela na jeho mieste Borisa, údajného nevlastného syna kráľa Kolomana. Belo a Boris sa 22. júla stretli na bojovom poli pri rieke Slaná. Po Belovom boku so svojimi oddielmi bojoval aj rakúsky markgróf Leopold III. Borisa na bojovom poli podporovali poľské oddieli na čele s poľským kniežaťom Boleslavom III. Krivoústim. Boris bol v tejto bitke porazený a Boleslav sa zachránil len s veľkým pričinením šťasteny. Po tejto bitke sa situácia v Uhorsku upokojila a o pár mesiacov sa stabilizovalo zahranično-politické postavenie kráľovstva.
V roku 1134 nadviazal Belo II. spojenectvo s rímsko-nemeckým cisárom Lotharom III. a tým sa zbavil silného protivníka na severnej hranici svojho kráľovstva. Pretože v tom čase Boleslav III. Krivoústy už bol lénnikom Lotara III. S českým kniežaťom Soběslavom I. bol spojený príbuzensky. Soběslav ešte v roku 1123 sa oženil s Belovou sestrou Adelaidou. Belo sa mohol plne venovať Balkánu. Benátky a Byzancia boli v tom čase zapletené do dlhotrvajúceho konfliktu s normandským vládcom Rogerom II na juhu apeninského polostrova. Preto obe mocnosti nevenovali dostatočnú pozornosť Balkánu. Už v roku 1136 ovládol Belo centrálnu časť Bosny, oblasť Ramy. Toto bol však posledný jeho úspech. Kráľ zomrel 13. februára 1141. Podľa stredovekých kronikárov mu do hrobu pomohlo nadmerné pitie vína.
Belo pochádzal z rodu Arpádovcov. So svojou manželkou Helenou mal štyroch synov - Gejzu, ten nastúpil po otcovi na uhorský trón. Ďalej Ladislava a Štefana, tí sa stali uhorskými protikráľmi a Almoša. Mal aj dve dcéry Žofiu a Alžbetu (Gertrúdu).
