OICW

OICW (Objective Individual Combat Weapon) predstavuje nepochybne kvalitatívne celkom novú zbraň, ktorá (s výnimkou obdobného projektu francúzskej armády) zrejme nemá vo svete obdobu. Požiadavky na parametre novej zbrane (vtedy ešte nazývanej ACR, Advanced Combat Rifle) boly zverejnené v roku 1995 a už z nich bolo jasné, že pôjde o revolučnú zbraň.
Špecifikácia je následovná:


* kombinácia 5,56mm pušky a 20mm granátometu
* zásobník na 30 puškových nábojov a 6 granátov
* hmotnosť plne nabitej zbrane do 5,5 Kg
* 5,56mm puška: možnosť viesť presne mierenú paľbu do vzdialenosti 500 m
* 20mm granátomet: hmotnosť granátu do 113 gramov, impulz výstrelu do 22,2 Ns, dostrel 1 000 m


Zareagovaly takmer všetky veľké zbrojovky západnáho sveta, které sa následne zlúčily do dvoch týmov. Prví z nich, vedený firmou Alliant Techsystems a zahrnujúci tiež spoločnosti Heckler&Koch, Contraves a Dynamite Nobel, navrhol zbraň s hlavňami nad sebou, puškovým zásobníkom pred spúšťou a granátovým zásobníkom vzadu. Návrh druhého týmu (viedla ho firma AAI Corporation, ďalej do neho patrily Hughes Helicopters, Primex, FN, Dyna East a Olin Ordnance) mal hlavne situované vedľa seba a obe zásobníky pred pažbičkou. Zvíťazil koncept prvého z týmov, mimo iného i preto, že u neho existuje možnosť oddeliť granátomet od pušky a obe časti používať samostatne. Pozrime sa teda na víťazný návrh OICW zblízka.


Celá zbraň je tvorená tromi základními blokmy, a to automatickou puškou na náboj 5,56 x 45 mm (KE - Kinetic Energy), poloautomatickým granátometom kalibru 20 mm (HE - High Explosive) a schránkou s elektronikou a zameriavacími systémamy. 5,56mm puška bude strielať novým typom munície, ale pritom je zpetne kompatibilná so súčasnou 5,56mm muníciou, a to americkou (náboj M193) i európskou (náboj SS109). Z konštrukčného hľadiska je veľmi zaujímavý 20mm granátomet, ktorý bude využívať len jediný typ strely proti všetkým cieľom. Nový 20mm granát sa totiž vyznačuje schopnosťou explodovať dvojitým spôsobom: "dopredu" (priebojný efekt), alebo "do strán" (dochádza k fragmentácií plášťa - trieštivotrhavý efekt). Zároveň má dva zapaľovače, kontaktný a časovací. Vtip je v tom, že tesne pred výstrelom je granát podľa druhu cieľa naprogramovaný na príslušný druh explózie a je odistený jeden zo zapaľovačou. Ako už bolo naznačené, granátomet by mal na vzdialenosť do 1 000 metrov ničiť postavenia pechoty a slabo pancierované vozidla. Jeden vojak by mal niesť 6 zásobníkov od oboch zbraní, teda 180 puškových nábojov a 36 granátov.


Tretia (a najdrahšia) časť OICW je schránka so zameriavacím vybavením. Tá by mala byť riešená modulárne podľa požiadaviek zákazníka. Môže obsahovať klasické mechanické mieridlá, videokameru so šesťnásobným zvetšením, infračervenú kameru pre nasadenie v noci, elektronický kompas, laserový diaľkomer, akustický senzor, ale predovšetkým tiež balistický počítač a zariadenie na programovanie granátov. Najvyšším stupňom by potom mala byť kamera, ktorej obraz sa datalinkom prenáša na displej helmy vojaka, ktorý tak "vidí očami zbrane" a môže viesť paľbu z úplne bezpečného úkrytu, napr. zpoza rohu alebo zo zákopu.


Vývoj zbrane OICW je teraz v podstate ukončený a zrejme už prebiehajú prvé vojskové testy. Zaradenie do služby by malo nastať najneskôr do konca tohto desaťročia. Dokonca sa objavily špekulácie o tom, že niekteré elitné útvary amerických ozbrojených sil, ktoré teraz po celom svete patrajú po teroristoch, už OICW používajú. Pôvodne sa počítalo s tým, že OICW nahradí pušky M16, karabiny M4, granátomety M203 a samopale MP5 (verzia bez granátometu) v pomere 1:1. To však zrejme nebude možné pre vysokú cenu (údajne 20 násobok ceny M16). Teraz sa hovorí o tom, že OICW ponesú štyria vojaci z deväťčlenného družstva.