Oslobodzovanie Slovenska 1918-1919

Na margo série článkov Pavla Kuthana si dovoľujem otvoriť toto forum, služiace na doplnenie informácií o uvádzaných udalostiach.

Oslobodenie Trnavy


3.1.1918 došlo v Trnave k rabovačke, počas ktorej bolo vyrabovaných 30 židovských obchodov a dva kresťanské obchody. 6.11.1918 prišlo do Trnavy z Holíča československé vojsko, tvorené oddielom 200 četníkov na čele s pplk. Hanáčikom a oddielom 80 vojakov na čele s prap. Frndákom z Vrbového. Medzi vojakmi boli zväčša slovenskí dobrovoľníci. Ráno 7.11.1918 odzbrojili československí vojaci červenú gardu vedenú maď. Nadpor. Szekeresom a jej zbrane ukryli v mestskom dome. 9.11.1918 obsadili vojaci okolité četnícke stanice. 10.11. o 10.00 hod. Prišiel do trnavskej stanice vlak s členmi vlády Bláhom, Dérerom, Okánikom, Ivankom a Štefánkom. Sprevádzal ich nadpor. Bílek, veliteľ československého vojska z Holíča. 11.11.1918 usporiadalo asi 30 maďarských dôstojníkov a študenti gymnázia demonštráciu, počas ktorej strhli z radnice československú zástavu a vyvesili na mestský dom maďarskú zástavu. Pokoj bol obnovený vojskom až k večeru.
13.11.1918 dorazil do mesta od Leopoldova pancierový vlak. Četníci sa chystali na stanici k obrane, no boli z povaly staničnej budovy a výtopne prepadnutí streľbou železničiarov, ktorých viedol policajný podkapitán Starekovič, pisár Mikloševič a prednosta stanice Šarkáni. Četníci nestihli ani len vziať zbrane do rúk. Hliadku tvorili miestostrážmajstri František Beneš, Jozef Neplech a František Vlček. Ťažko ranených ich dobyli maďarskí námorníci por. Heltaza, ktorí zabezpečili stanicu, kým nedorazil ďalší maďarskí vlak s posilami. Zvyšní československí vojaci museli urýchlene trnavu opustiť. Maďarské vojsko potom podnikalo časté výpady do Boleráza, kam dorazilo československé vojsko, vedené Františkom Hašom 19.11.1918.
23.11.1918 zaútočilo československé vojsko na Trnavu z dvoch strán.Väčšia časť pochodovala od Bohdanoviec a Hanácka dobrovoľnícka stotina z Vyškova do Suchej nad Parnou. Odtiaľ na Biely Potok a v mieste, kde hrnčiarsku poľnú cestu križovala železnica Bratislava – Trnava vytrhali koľajnice, prerušili telefónne a telegrafné vedenie, zanechali stráž 10 mužov a pochodovali k trnavskej stanici. Asi 50 metrov pred mestským parkom, v mieste, kde ústi lokálka Trnava-Kúty začala maďarská guľometná paľba. Hanáci sa rozvinuli do dvoch rojníc. Prvú viedol por. Varta a druhú por. Chlemský. K večeru vyčistili park od Maďarov a potom v tv rdom boji vtrhli na stanicu. Ráno 25.111918 bola stanica v rukách československého vojska. Onedlho dorazil aj druhý oddiel československých vojakov od Bohdanoviec. Na stanici ukoristili Hanáci 16 guľometov, 2 pancierové vozne a 254 pušiek. Straty boli 1 mŕtvy (slobodník František Zedko od Hanáckej stotiny z Chvalovíc na Morave), ktorý padol pod paľbou z guľometu. Maďari mali 18 mŕtvych, veľa zranených a 80 zajatých námorníkov. O 9 hodine prišli na stanicu parlamentári, ktorí sa dohodli s československým velením o vydaní mesta bez boja. Radnicu zaistil por. František Chlumský, neskôr kapitán delostrelectva v zálohe a vedúci notár vo Vrbovom. Do 15.8.1919 bolo v trnavských nemocniciach v ošetrení 600 ranených vojakov z bojov s boľševikmi.