This post has not been translated to English yet. Please use the TRANSLATE button above to see machine translation of this post.
(63 pr. n. l. - 14 n. l.)
Caius Julius Caesar Octavianus (63 B.C. - A.D. 14)
CAIVS IVLIVS CAESAR OCTAVIANVS
Rímsky cisár Augustus
Římsky císař Augustus
Gaius Octavius bol svetoznámy ako Octavianus a neskôr ako Augustus. Narodil v septembri 63 p. n. l. Otec a starý otec Octaviana mali obaja tie isté mena. V štyridsiatich rokoch bol jasný Caesarov záujem o mladého Octaviana. Caesar mu zabezpečil úctu a pozície vo svojom zbore. Ich sa viac a viac podobal na vzťah medzi otcom a synom. Najvýznamnejšia úcta zabezpečená Caesarom Octavianovi bolo Octavianovo povýšenie v roku 45 p. n. l. do patricijskej aristokratickej triedy; rok po tom mál Octavius sprevádzať Caesara v jeho kampani na východe, ale Caesar bol zavraždený len pár dni pred odchodom. Vo svojom závete menoval Caesar Octaviana ako svoj syn a nástupcu. Gaius Octavianus tým pádom sa stál Gaius Iulius Caesar Octavianus. Od vtedy ho poznal Rímsky svet ako „Cézara,“ ale budúce generácie ho poznali ako „Octaviana,“.
Atentát na Caesara tým pádom mál za následok to, že ostalo v Ríme prázdne miesto vladára; to miesto rýchlo, ale nie trvalo, obsadil Caesarov zástupca Marcus Antonius, konzul v roku 44 p. n. l. Bez toho že by ho Antonius vôbec všimol, prišiel Octavius do Ríma v lete 44 p. n. l., aby sa skamarátil s priateľmi a spoločníkmi Caesara. Mál len 18 rokov, a normálne by musel čakať ďalších dvadsať rokov pod podmienkami cursa honorum, kým bol schopný bojovať o konzulstvo. Cicero prehovoril senát, nech povolí, aby bol povýšený na priečku bývalého prétora a aby preskočil všetky priečky až po prétora. Nárokoval si na konzulstvo, a vrátil sa na sever, stretnúť sa s Antoniom a ďalším blízkym spoločníkom Caesara, Lepidom. Spolu vytvorili Druhý Triumvirát. Na rozdiel od prvého súkromného Triumvirátu Pompeia, Caesara a Crassa v 40 p. n. l., bol Druhý Triumvirát formálne dohodnutý a schválený ako zákonitá vláda Ríma. Tak ako to urobil Sulla v 82 p. n. l., traja začali so sériou čistiek aby eliminovali svojich protivníkov a aby nazbierali peniaze.
Vojenská kampaň ktorá bola potom usporiadaná pomstila smrť Caesara a zvrhla Decima Bruta, Cassiusa a ich spoločníkov; v bitke pri Phillipi (v Grécku) v 42 p. n. l. a dostali vládu nad šesťdesiatimi légiami, skoro štvrť milióna mužov. Octavianus dostal Taliansko ktoré bolo srdcom ríše, ale bolo to aj miesto, kde by nasledovaly najväčšie ťažkosti. Taliansko trpelo pod pirátskou činnosťou syna Pompeia, Sextusa ktorý založil základne v Sicilsku a prejavoval sa ako „Syn Neptúna.“ Narušil obchod Ríma a ponúkol útočisko pre všetkých protivníkov, ktorí prežili čistky. Octavianus nielen prežil napriek tých problémov, ale podarilo sa mu ich využiť pre svoj vlastný prospech. Porazil Lucia Antonina v 41 p. n. l., a podarilo sa mu poraziť aj Sexta Pompeia, kým v roku 36 p. n. l. konečne priviedla stratégia Agrippu k víťazstvu aj nad „Synom Neptúnovi.“ Povesť Octaviana rástla spolu s jeho úspechmi. Roku 31 p. n. l. v bitke pri Actiu na Gréckom pobreží, zvíťazilo vojsko Octaviana nad vojskom Marcusa Antónia a Kleopatry, čím vyhral Octavianus občiansku vojnu.
Octavianus v Dome Senátu vyhlásil, že mieni odovzdať svoje funkcie a utiahnuť sa do súkromného života. Senátori reagovali pobúrene a naliehali na tom, aby ostal Octavianus ako hlava štátu. Ďalšie úcty mu boly udelené na druhej schôdzi Senátu 16. Januára. Vtedy dostal Octavianus meno Augustus, slovo čo má náboženský (augur) aj sociálny (auctoritas) význam. C. Iulius Caesar Octavianus sa tým pádom stal Imperator Caesar Augustus. Augustus sa vzdal konzulstva (čo držal od 31 p. n. l.) a držal ho len ďalších dva krat počas svojej vlády. Namiesto toho mu bolo udelené päťročné imperium proconsulare nad celou ríšou. Tým, že sa vzdal konzulstva, stratil Augustus určité výsady v meste Ríme. Namiesto toho mu bola udelená tribúnska moc (tribunicia potestas), tiež na päť rokov, čo mu dalo všetky práva a výsady tribúna ľudu, bez toho, že by ten úrad musel držať: mohol zvolať ľud, navrhnúť legislatívu, vyhlásiť veto proti schôdzam a návrhom a tak ďalej. So svojou prokonzúlskou a tribunskou mocou bol Augustus teraz schopný rozhodnúť o všetkých záležitostiach vnútornej a zahraničnej politiky. Tieto dve moci dlho ostali stĺpmi právneho postavenia Rímskeho Imperátora.
Predovšetkým bolo dôležité pre Augusta aby základom jeho vlády bola šľachta, aj ako individuálne, tak aj ako Senát. Počas vlády Augusta boly stále vedené vojny aj keď to bolo najmierovejšie obdobie Ríma. Veď Augustus sa rad chválil že brány Ianova chrámu ktorý hlásal, že Rím je vo vojnovom stave svojim otvorením, boli za jeho vlády 3x zavreté aj keď predtým boli zavreté iba 1x. Augustus zomiera roku 14 n. l. a svojou smrťou vstúpil medzi rímskych bohov.