This post has not been translated to English yet. Please use the TRANSLATE button above to see machine translation of this post.
leží na strednom Považí, neďaleko Ilavy nad obcou Vršatské Podhradie. Stojí na vysokom vápencovom brale, takmer kolmo padajúceho na obe strany v priesmyku Bielych Karpát. Samotný hrad bol postavený na ochranu cesty vedúcej na moravu. Prvé písomné záznamy sú známe z roku 1316. Hrad patrí k najvyššie postaveným hradom na slovensku.
Staršia časť hradu, tkzv. horný hrad leží v nadmorskej výške 897 metrov nad morom a dolný hrad je o 100 metrov nižšie. Celý areál je chránený skalnatými útesmy a svahmy. Z hradu je veľmi dobrý výhľad do okolia a hovorí sa, že z veže horného hradu v minulosti bolo vidieť všetkých dvanásť považských hradov.
Prvým známym uživateľom hradu bol krajinský súdca Alexander Hedervári.
V roku 1396 král Žigmund založil hrad pánovi Stiborovi zo Stiboríc. Neskoršie boli hradnými pánmi palatín Mikuláš Gara, potom královna Barbora a po Žigmundovej smrti jej dcéra královna Alžbeta, manželka krála Alberta.
Vďaka donácii Mateja Korvína sa v roku 1470 stali majiteľmi hradu na 100 rokov zemani zo Slopnej „Slopnajovci.“ Táto rodina z úcty k majetkom a ako znak vážneho záujmu k správe panstva začala používať predikát „Oroszlán – resp. Vršatský“. Posledným z rodiny bol Imrich Vršatský. Rodina vymrela po meči v roku 1574.
Po jeho smrti sa stal majiteľom hradu tútor Imrich Vršatského „František Jakušic“, ktorý pochádzal z Chorvatska a vyznamenal sa v bojoch proti turkom, po boku krála Mateja. Hrad v danej dobe aj naďalej plnil svoju významnú úlohu v boji proti turkom a chránil panstvo hradu ako aj šlachtu na okoli a obyvateľstvo okolitých dedín pred nájazdami tureckých vojsk a ochránil aj samotného palatína Františka Vešeléniho. Posledným hradným pánom z rodu Jakušic bol tiež Imrich.
Koncom 17. storočia sa novým majiteľom hradu stal cisársky generál Siegfried Krištof Breuner zo Stubingu. Generál dal hrad opraviť, ale už v ňom nebýval a za svoje sídlo si vybral dedinu Pruské, kde si dal postaviť kaštiel. Jeho dcéra Mária Antónia sa vydala za generála Františka Maximiliána Konigsegga z Aulendorfu, ktorý sa stal posledným majiteľom hradu.
V roku 1680 bol hrad vypálený cisárskym vojskom a po niekoľkých rokoch ho opätovne vypálili aj povstalecké vojská Františka Rákoczyho II.
Posledný majiteľ hradu, hrad nepotreboval, a preto aj z taktických príčin súhlasil, aby cisárske vojská hrad v roku 1708 zdemolovali a vyhodili ho do povetria. Tak sa zabránilo tomu, aby sa v budúcnosti hrad stal opäť sídlom povstalcov aj za cenu toho, že z hradu zostala ruina.
V súčasnosti sa z hradu zachovali iba zvyšky paláca na dolnom nádvorí a veže na hornom hrade, ako aj nepatrné zvyšky bývalého opevnenia. Z obytných častí horného hradu sa zachovala klenbová pivnica zasekaná čiastočne do skaly.
Pokračujúcej devastácii ruín hradu napomáha aj mohutný ihličnatý les, ktorý prerastá jeho dolným nádvorím a v lese sa stráca aj to čo z neho ešte zostalo.
Hrad je súčasťou CHKO a preto nie sú povolené z jej strany žiadne zásahy do okolitej prírody.
Zdroj:
sk.wikipedia.org
http://sk.tixik.com/hrad-vrsatec-2355334.htm
www.obroda.sk
http://www.pamiatky.net/?q=node/3&mon=302784