Petržalka - Kopčany

Vojnový ' boneyard from 1. svetovej war in Bratislave - Petržalke in the part of the Kopčany, vznikol ako súčasť of the military hospital, where sa liečili najmä ťažko ranení and chorí soldiers Rakúsko – Uhorskej monarchy, but aj is soldiers bojujúcich sides. 'Boneyard wasn't sanitárny front-line during a fighting line, but in the background. On cintoríne are buried soldiers ktorí zomreli in rokoch 1916 – 1918 in bratislavskej Posádkovej hospital, Divíznej the hospital and in the Kopčanoch.

On cintoríne is buried together 331 vojakov, 9 nationalities – 122 chekhov and slovákov, 53 maďarov, 51 juhoslovanov, 43 rumunov, 16 rakúšanov, 11 talianov, 11 poliakov, 3 germans and 6 unknown vojakov.

For the first time bol pietne modified around the year 1922. From this obdobia sa in archíve of the Military historical institute nachádzajú sketches cemetery. From his založenia until the end of 2. svetovej war bol ' boneyard riadne udržiavaný.
Najmä for 1. CZECHOSLOVAKIA, Bratislavčania sa went to the ' boneyard poprechádzať and oddýchnuť.
Always 1. novembra in the day Pamiatky zosnulých sa on cintoríne do slávnostné worship and pietná spomienka.

After 2. svetovej vojne sa ' boneyard ocitol in the top stráženom pohraničnom same level, however, because ležal in tesnej near the border with Rakúskou republic, and after 1948, basically bol neprístupný and slow sa chief of pamäti Bratislavčanov. 'Boneyard sa stopped upravovať and was systematically neglected.

Paradoxne after nežnej revolúcii in 1989, when I sa you on the ' boneyard walking, became a terčom vandalov and vykrádačov military hrobov. His condition was poor.

Especially on the spur of novinára and photographer Miroslav Košírera, who is aj vedúcim združenia "Zachráňme petržalka bunkre", mesto Bratislava pristúpilo in 2005 to rehabilitate this military cemetery. Restoration bola specified pre Fa. PAMING. Hlavnú finančnú záťaž to rehabilitate cemetery nieslo city of Bratislava and on the recovery of the finančne prispelo aj the Ministry of vnútra SR.

The day 04.05. 2009 in the presence of the main predstaviteľov of the Slovak republic, the city of Bratislava and obyvateľov Bratislava bol ' boneyard otvorený pre verejnosť.

V súčasnosti ' boneyard opätovne slúži as a zone of rest pre obyvateľov Bratislava and is aj cieľom visits turistov and členov club military history. Again as in the past on the day Pamiatky zosnulých sa held aj pietná spomienka on vojakov, ktorí are there buried.

Source: Petržalka Newspaper, the Newspaper "METROPOLA Petrzalka", Bratislava Kuriér.
Internet : bratislava.sme.sk
bratislava.sme.sk
www.webnoviny.sk.

Fotografia vojnového cintorína Petržalka - Kopčany.



Zdroj:
www.archinet.sk

Iba malé upozornenie. Verejnosti je to jedno, ale z čisto odborného hľadiska ide o vojnový cintorín. To znamená o cintorín na ktorom sú pochovaní vojaci a štát má povinnosť starať sa o tento cintorín na základe medzinárodných dohôd. Termín vojenský cintorín bežne chápe verejnosť ako cintorín,na ktorom sú pochovaní vojaci. Lenže o vojenský hrob sa štát môže starať určitý počet rokov (podľa toho, ako to stanovuje zákon), potom už túto povinnosť nemá. Po uplynutí zákonnej lehoty preberajú zodpovednosť za hrob príbuzní.
Preto správny názov tu na fóre by mal byť Vojnový cintorín.

Původní stav hřbitova byl fakt otřesný.


V ČR jsou hroby vojáků a péče o ně ošetřeny zákonem 122/20044 Sb. o péči o válečné hroby a zákonem 256/2001Sb. o pohřebnictví.


Zatím co válečný (vojnový) hrob (v ČR se za válečný hrob počítá jak hrob vojáka tak civilisty který zeřel, padl během vojenských operací nebo v jejich souvislosti, ale také například pamětní desky, pomníky se vzpomínkou na osoby, ale i události) či hřbitov zůstává v péči MO a musí se o něj starat dle mezinárodních smluv, o vojenský se po uplynutí tlecí doby mají postarat příbuzní.


Vzhledem k tomu, že u nás pravděpodobně žádný funkční vojenský hřbitov není, reálně se o hrob starají příbuzní, MO možná platí nájem hrobového místa, resp. jsou tyto hroby od poplatku osvobozeny.


Na Slovensku je situace předpokládám podobná.

Zajímalo by mě do jaké míry byl zachován původní vzhled hřbitova?
Původně byl okolo každého hrobu betonový obvod.
Podle fotek to ale vypadá na klasický buldozer, všechno srovnat, položit travní koberec, resp. v zadní části fotky vysázet v pravidelných odstupech kříže alá německé hřbitovy z 2. sv. bez ohledu na to kde jsou hroby?