Díaz, Félix

Div. gen. Félix Díaz


Bol synovcom prezidenta Porfiria Díaza.
Félix Díaz začal svoje štúdiá v Oaxaca, a roku 1888 dostal na vojenskom kolégiu titul inžinera. Následne nastupuje službu v prezidentskom štábe svojho strýka, prezidenta P. Díaza.


V tomto čase taktiež zastáva poslanecký post za svoj rodný štát a kandiduje do štátnej vlády, avśak je vo voľbách porazený a z tohto dôvodu odchádza do Chile ako konzul.
Do Mexica sa vracia roku 1904, kedy je menovaný veliteľom polície v meste Mexico a taktiež sa ujíma roku 1911 postu guvernéra Oaxacy, avšak iba na tri dni, nakoľko je znovu vo voľbách porazený Benitom Juárezom Maza, synom Benita Juáreza.

V tomto čase je už brigádnym generálom, avšak po výťazstve revolúcie a nástupe prezidenta Madera na vlastnú žiadosť odchádza z armády.


Bol nezmieriteľným nepriateľom prezidenta Francisca I. Madera a práve proti nemu začal 16.10.1912 vo Veracruze rebéliu s odôvodnením, že chce zaviesť pokoj a spravodlivosť a že ľud krajiny je oklamaný dočasnou vládou. Jeho rebélia nemala dlhé trvanie gen. Joaquín Beltrán Castañares, poráža jeho jednotky a Díaza zajíma už po 8 dňoch.


Následne je Díaz postavný pred vojenský tribunál ktorému predsedá Rafael Dávila a súd ho odsudzuje na najvyšší trest, avšak na naliehanie mnohých vojenských funkcionárov prezident Madero mu zmierňuje trest na doživotie.


Díaz je presunutý do väzenia v hlavnom meste, kde pokračuje v konšpiráciách proti prezidentovi a spolu s Bernardom Reyesom sa podieľa na prevrate. 9.21913 žiaci ašpirantskej školy splolu s jednotkami B. Reyesa vyslobodzujú F. Díaza a B. Reyesa a následne sa pokúšajú o obsadenie Národného paláca. Jednotky ustanovujú svoj štáb v citadele, po tom, ako sú porazené v priestore Národného paláca jednotkami gen. Laura Villara.


9 dní neskôr Félix Díaz podpisuje Pakt velvyslanectva (Pacto de la Embajada) spolu s gen. Victorianom Huertom; pričom v tejto dohode sa hovorí, že Díaz menuje budúcich členov vlády, pričom on sám nebude jej súčasťou a podporí Huertovu prezidentskú kandidatúru.


Huerta po prevzatí moci rešpektoval túto dohodu, ale po krátkom čase modifikoval vládu podľa svojich potrieb a Díaza vyslal do Japonska so zvláštnym určením. Díaz do Japonska nedorazil, nejaký čas pobýval v Európe a následne sa vracaia do Mexica. Huerta je v tom čase stále pri moci a v októbri 1913 Díaz odchádza na Kubu a do USA.


Do krajiny sa znovu vracia roku 1916 aby sa postavil do boja proti Venustianovi Carranzovi. Spočiatku neúspešne, kedy sa pokúša prevziat líderstvo v Oaxace a Chiapas, následne ochádza do Veracruzu kde sa stretáva s viacerými bývalými spolubojovníkmi ako boli Gaudencio de la Llave a Higinio Aguilar.


Tu sa ujíma vedenia kontrarevolučných síl roku 1917 a vedie ich do roku 1920. Svoju armádu nazýva Národná armáda reorganizátor (Ejército Reorganizador Nacional) avśak celé akcie sa obmedzujú iba na boj guerilly. Po vyhlásení ústavy z roku 1917 Díaz sa chcel vyhlásiť za vodcu kontrarevolúcie, avšak znovu neúspaśne bojuje o líderstvo.


Po tom, ako mnoho jeho spolubojovníkov uznali Plan Aqua Prieta, Félix Díaz je znovu vyhnaný z krajiny do roku 1941, kedy sa vracia do Veracruzu, kde roku 1945 umiera.


zdroj
es.wikipedia.org
www.nexus.uanl.mx