Sainz de Baranda y Borreyro, Pedro

Fregatný kap. Pedro Sainz de Baranda y Borreyro



*13.3.1787 San Francisco de Campeche, Campeche
+16.12.1845 Mérida, Yucatán



Narodil sa v San Francisco de Campeche, na Yucatánskom poloostrove. V roku 1798 vo veku 11 rokov sa nalodil na loď ktorá smerovala do Španielska, pričom na tejto lodi začal aj pracovať ako plavčík. Týmto sa začala jeho vojenská kariéra v námornom loďstve Španielskej armády.


Do radov armády sa zapísal 18.10.1803, kde postupne začal postupovať po rebríčku a dostáva hodnosť pozorovateľ (guardiamarina). 9.11.1804 bol menovaný fregatným praporčíkom (alférez), pričom bol pridelený na loď San Fulgencio ktorej velil Domingo Grandallana. V októbri 1805, je pridelený na loď Santa Ana pod velením Federico Gravinu, na palube ktorej bojoval proti Royal Sovereign admirála Collingwooda v bitve Trafalgar 21.10.1805, pričom v tejto bitve bol zranený aje po nej povýšený a to aj napriek víťazstvu angličanov v tejto bitve.


Následne na základe rozkazu sa vracia v roku 1815 do Campeche, kde slúži v ženijných jednotkách, pričom mal na starosti niektoré z opevňovacích prác na pevnosti Campeche.


V Španielskych silách slúži po viac ako 15 rokov až do roku 1821, kedy je vyhlásená nezávislosť Mexica. Následne je zvolený poslancom ústavodárneho súdu v Cádize, ale postu sa neujal. Následne je taktiež zvolený suplujúcim poslancom Ústavného súdu Mexica.


V roku 1822 je mu udelená hodnosť Mexickou armádou fregatného poručíka a začína pracovať v oddelení námorníctva vo Veracruze. V nasledujúcich rokoch je menovaný kapitánom prístavu Campeche a veliteľom námorníctva štátu Yucatán. V roku 1825 je menovaný Generálnym veliteľom oddelenia námorníctva vo Veracruze, pričom rozhoduje o útoku na pevnosť San Juan de Ulúa ktorá sa stále nachádza v Španielskych rukách.


V auguste 1825 spolupracuje s Miguelom Barragánom pri útoku na túto pevnosť. Po neúspešnom útoku, Sainz de Baranda organizuje námornú blokádu pevnosti San Juan de Ulúa, vo Veracruze, aby sa zabránilo prísunu materiálu a posíl Španielskym silám, ktoré okupujú túto pevnosť. Na tento účel Sainz de Baranda zorganizoval flotilu a pevnosť sa nakoniec vzdala 23.11.1825. Týmto sa z Mexica stiahol posledný Španielsky vojak, posledná autorita kráľa.


Od roku 1830 sa začína venovať poltickej práci, pričom zastáva rôzne verejné posty, pričom zastáva aj post viceguvernéra Valladolidu. V roku 1840 opúšťa politiku, aby sa venoval podnikaniu spolu s Luisom Mac Gregorom.


Jeho syn lic. Joaquín Baranda Quijano bol viac krát guvernérom Campeche a druhý z jeho synov gen. Pedro Baranda, bol prvým guvernérom štátu Morelos a taktiež bojoval v silách Benita Juaréza.


Pedro Sáinz de Baranda y Borreyro umiera 15.12.1845 v Mérida (Yucatán).


Jeho pozostatky boli premiestnené do katedrály mesta Campeche a tam pochované a roku 1987 premiestnené do rotundy slávnych mužov (Rotonda de las Personas Ilustres) v México D.F. a pochované s námornými poctami.


Jeho meno je na listine cti Hrdinskej vojenskej námornej školy (Heroica Escuela Naval Militar) a Hrdinského vojenského kolégia (Heroico Colegio Militar).

zdroj:
sedena.gob.mx
semar.gob.mx
es.wikipedia.org