DEU - Feld-Hell (polní dálnopis)

Field telex "Feld-Hell"
(It was made of over 30,000 pieces).

Field telex Hell used the so-called system of quasi-synchronous Feld-Hell format.
The font is used in box 14 x 7 and the standard Hell font is broadcast at a rate of 2.5 characters/sec. Aired klíčovaným tone of 900 Hz on shortwave.

- Power Supply: Battery 12 V/40 Ah
(or from the network through the usměňovač)

- Dimensions:430 x 370 x 230 cm

- Weight 27 kg

www.nonstopsystems.com.

After the war this teletype was also used in the Czechoslovakia. army.


Source.

Systém Hell ktorý neprenášal znak ako prvok MTA2 mal výhodu, že ak nebol aj zosynchronizovaný písal znaky, vždy dva nad sebou, preto mozaika 14 x 7 do kopca alebo z kopca, takže sa dal prečítať aj pri pomerne veľkom skreslení. Bol podstatne tichší ako klasický ďalekopis, alebo aj Dalibor. Nevýhodou bolo, že pre prenosovú rýchlosť v znakoch asi ako má klasický ďalekopis pri 50 Bd bola jeho modulačná rýchlosť okolo 350 Bd, čo vyžadovalo väčšiu šírku pásma. Výhodou bolo, že mohol fungovať aj po klasických telefónnych linkách. Pre zlepšenie čitateľnosti boli použité políčka mozajky s dvojnásobnou výškou ako bola ich šírka Mal na klávesnici aj jednu klávesu označenú ako E (v červenom poli) a tou sa dal kľúčovať generátor 900 Hz a bolo možné vysielať morzeovku.
V súčasnosti sa tento systém používa z nostalgie iba na amatérskych pásmach.


Zdroj: obr. z www.hffax.de, text Multimediálna učebnica bezdrôtovej komunikácie (vlastná rigorózna práca)

Hellschreiber bol nemecký synchrónny ďalekopisný stroj s mozaikovým systémom tvorby znaku. Znakové políčko bolo rozdelené na 7x7 políčok. Pôvodne boli políčka štvorcové, neskôr obdĺžnikové na výšku. Toto zlepšovalo čitateľnosť znakov. Ďalekopis bol v porovnaní s klasickým, Baudotovým ďalekopisom oveľa tichší. Písal na pásku, v dvoch radoch. Ak neboli otáčky prijímacieho a vysielacieho stroja celkom synchrónne, riadky išli "do kopca" alebo "z kopca" Aj pri pomerne veľkej nesynchrónnosti bolo možné text čítať. Bol veľmi vhodný aj pre prevádzku na linkových vedeniach. Dokonca umožňoval aj prevádzku sluchovou telegrafiou samostatným tlačítkom. Po skončení vojny sa pomerne dlho udržal v rôznych armádach. Pre prenosovú rýchlosť cca 50 Bd potreboval modulačnú asi 300 Bd, čo bolo jeho nevýhodou. Oproti klasickým ďalekopisom mal aj asi polovičnú hmotnosť. V súčasnosti je tento spôsob používaný už iba rádioamatérmi z nostalgie.


Zdroj: vlastný archív