This post has not been translated to English yet. Please use the TRANSLATE button above to see machine translation of this post.
Vládol v rokoch 1195 – 1203
Alexios sa narodil v roku 1153. V roku 1183 vypuklo povstanie proti krutovláde cisára Andronika I., ktorého sa zúčastnil aj Alexios. Povstanie však bolo potlačené a Alexios musel odísť do vyhnanstva. Strávil ho na dvoroch moslimských panovníkov, dokonca niekoľko rokov strávil na dvore egyptského a sýrskeho sultána Saladina.
V roku 1185 sa byzanským cisárom stal jeho starší brat Issakios II. V roku 1190 sa Alexios vrátil do Byzancie a jeho brat Issakios mu udelil titul sebastokrator – “pomocný” cisár. Issakiova vláda však bola značne nepopulárna. Byzancia sa zaplietla do neúspešnej a hlavne dlhotrvajúcej vojny s Bulharskom a životná úroveň konštantínopolského obyvateľstva značne poklesla. Alexios túto skutočnosť využil a v čase keď sa jeho brat zdržiaval v Trákii, sa Alexios vyhlásil za cisára. Alexios zajal svojho brata, dal ho oslepiť a uväzniť. Spolu s ním dal uväzniť aj jeho syna budúceho cisára Alexia IV.
Počas Alexiovej vlády trpela Byzancia útokmi Bulharov, Seldžutských Turkov a Valachov (Vlachov). Najväčším problémom pre Byzanciu, počas Alexiovej vlády, boli križiaci IV. krížovej výpravy. Mladý Alexios IV. po prepustení z väzenia ušiel do Itálie a začal jednať s vodcami IV. krížovej výpravy. Sľúbil im finančnú, materiálnu a vojenskú pomoc, ak ho križiaci dosadia na byzanský trón. Vodcovia výpravy jeho ponuku prijali. 17 júla 1203 križiaci zaútočili na Konštantínopol. Alexios III. ušiel z mesta aj so štátnou pokladnicou. Na byzanský trón opäť zasadol Issakios II. a svojho syna Alexia IV. vyhlásil za spolucisára.
Alexios III. sa niekoľkokrát pokúšal zmocniť sa byzanského trónu, na neúspešne. V roku 1211 bojoval na strane rumského sultána proti nikájskemu cisárovi Theodorovi I. Laskarisovi. V bitke pri rieke Meandros bol zajatý a uväznený v kláštore v Nikáji, kde ešte v tom istom roku zomrel.
Kolektív autorov – Dějiny Byzancie
- vydala Academia, Nakladatelství Československé akadémie věd – Praha 1992, ISBN 80-200-0454-8
www.wikipedia.com