Gyulai von Maros-Nemeth und Nadaska, Ignaz

This post has not been translated to English yet. Please use the TRANSLATE button above to see machine translation of this post.

Poľný zbrojmajster Ignaz gróf Gyulai von Maros-Nemeth und Nadaska


* 11. september 1763 Hermannstadt (Sibiu)
+ 11. november 1831 Viedeň


Narodil sa ako syn poľného maršála Samuela grófa Gyulaia vo vtedajšom Hermannstadte (dnes Sibiu v Rumunsku). V 18 rokoch nastúpil ako kadet k otcovmu pešiemu pluku, rýchlo postupoval cez nižšie dôstojnícke hodnosti a roku 1788 sa stal majorom 2. Banátskeho hraničiarskeho pluku, ktorému velil vo vojne s Tureckom. Po povýšení na podplukovníka roku 1790, spolu s Jozefom Filipom slobodným pánom von Vukassovič, postavil Chorvátsky dobrovoľnícky zbor. V ten istý rok ako prví, spolu z Lichtensteinom, zdolal v čele svojho freikorpsu hradby pevnosti Cetin. V októbri 1793 sa, pod velením poľného maršála Dagoberta Sigmunda grófa Wurmsera, vyznamenal pri ťažkom útoku na Weissenburg, za čo získal Rád Márie Terézie. V roku 1795 bol menovaný plukovníkom pešieho pluku č. 31 s ktorým 22. septembra 1796 pri Emmedingene osem hodín odolával päťnásobnej presile. Znovu sa vyznamenal pri obliehaní Kehlu a po ukončení vojny roku 1799 bol povýšený na generálmajora. Behom Druhej koaličnej vojny slúžil pod arcivojvodom Karlom ako veliteľ brigády a v marci 1799 bojoval vo víťazných bitkách pri Ostrachu a Stokachu. V roku 1800 zaisťoval ústup vojsk od Mosskirchu, za čo bol povýšení na podmaršálka a získal komandérsky kríž. V decembri toho istého roku sa zúčastnil bitky pri Hohenlindene. V roku 1801 sa stal majiteľom pešieho pluku č. 60. 9 februára toho istého roku sa stal divíznym veliteľom v Pešti. Po bitke pri Slavkove u Brna sa po Lichtensteinovom boku zúčastnil mierových rokovaní v primaciálnom paláci v Bratislave.
V úrade chorvátskeho bána , ktorým bol po vojne menovaný, sa významne podieľal na reformách Vojenskej hranice. V roku 1809 ako veliteľ IX. zboru v Taliansku osobne riadil prechod vojska cez Tagliamento. Po ústupe sa sústredil na obranu Chorvátska a tiež, posílený o jednotky uhorskej domobrany, tzv. insurekcia, sa stretol 26. júna pri Grazi s Augustom Frédéricom Luisom de Marmont. V roku 1813 už ako poľní zbrojmajster velil Gyulai ľavému krídlu pri Drážďanoch a v bitke pri Lipsku zaisťovali jeho jednotky spojenie medzi vojskami poľného maršála Karla kniežaťa Schwarzenberga a poľného maršála Gebharda Leberechta von Blűchera. Roku 1814 obdržal veľkokríž Leopoldovho rádu.
Po ukončení napoleonských vojen bol naďalej chorvátskym bánom, potom zemským veliteľom v Čechách a ešte neskôr v Rakúsku. V roku 1830 bol menovaný členom Dvornej vojnovej rady. Zomrel len po roku úradovania v dvornej rade, 11. novembra 1831 zomrel v hlavnom meste monarchie.


Zdroje:
-Rakouští vojevůdci za napoleonských válek 1792-1815, Grada Publishing
-internet (najmä wikipédia)
URL : https://www.valka.cz/Gyulai-von-Maros-Nemeth-und-Nadaska-Ignaz-t62036#222886 Version : 0
Discussion post Fact post
Attachments

Join us

We believe that there are people with different interests and experiences who could contribute their knowledge and ideas. If you love military history and have experience in historical research, writing articles, editing text, moderating, creating images, graphics or videos, or simply have a desire to contribute to our unique system, you can join us and help us create content that will be interesting and beneficial to other readers.

Find out more