Ražňany, Polní letiště Ražňany [1935-RRRR]

Poľné letisko pri obci Ňaršany (dnes Ražňany) vzniklo na základe zákona par. 4, čl. 63/1935 Sb. z. Ocitlo sa tak v mobilizačných plánoch československej armády. Podľa Ministerstva obrany, III. let. odbor, 1. odd. ku 01.10.1938 malo československé letectvo k dispozícii 72 letísk rôznej kategórie.


V dňoch od 04.11.1938 do 22.11.1938 z letiska pôsobili Polní letka 31 a Polní letka 32.


Po napadnutí Poľska Nemeckom a Slovenskom začalo poľské letectvo vykonávať prieskumné lety nad severnou časťou Slovenska. Dňa 05.09.1939 prenikol okolo 10:30 poľský prieskumný Lublin R-XIIID z 31. eskadry nad Prešov a zaútočil na pochodujúcu pechotnú jednotku Slovenskej armády, pritom ktorom boli zranené 4 civilné osoby a jeden vojak.


Kvôli tomu na ochranu pred ďalšími útokmi boli na poľné letisko Ňaršany z letiska Spišská Nová Ves presunuté 3 Avie B-534 s posádkami: rtk. František Hanovec, des. Martin Žiaran a des. Viliam Jaloviar od Letky 45 (podľa Peter Chorvát: Prešov v Poľskej kampani, Vojenská história č. 2000 / 02, str. 113-114 šlo o Letku 49, keďže sa Letka 45 v oficiálnych rozkazoch slovenského letectva nespomína). Pristáli v nepokosenej ďateline, pretože ich príchod nebol ohlásený.


V ranných hodinách dňa 06.09.1939 sa ďalší Lublin R-XIIID No. 56.194 od 56. pozorovacej letky s posádkou pilot kpr.pil. Marian Piasecki a pozorovateľ por. obs. Edward Porada objavil nad Prešovom a letel na sever, popri rieke Torysa. Z Ňaršan asi o 07:15 odštartovali všetky Avie B-534. Po prvom útoku bol Lublin okamžite zapálený. Trosky lietadla dopadli v obci Ostrovany a jeho nádrže lietadla zapálili stodolu. Letci zahynuli. Po niekoľkých dňoch ich obhorené telá (podľa Petra Charváta bolo obhorené iba telo pilota kpr. Piaseckého) z miestnej márnice odviezli do Prešova, kde ich pochovali vo vojenskej časti prešovského cintorína. Ich zanedbaný hrob po mnohých rokoch pomáhali obnoviť neprofesionálni leteckí historici z prešovskej pobočky Slovenského leteckého zväzu (SLZ) M. R. Štefánika, nebohý Belo Nižník a František Onofrej. V roku 1998 na hrob chybne osadili tabuľku s menom pilota por. Edwarda Poradu. Meno druhého člena posádky - pilota kpr. pil. Mariana Piaseckeho sa zistilo až v roku 2000. V roku 2000 letcom vybudovali dôstojný hrob a osadili tabuľkou so správnymi údajmi o osádke zostreleného lietadla.



Parametre letiska zo súčasnosti:
Povrch tráva, dĺžka VPD 1050m.


ELEV 320m ~ 1050ft
ARP 49°04'47" N, 21°06'15" E
RWY 16 / 34 ~ VPD 160°/340°
RADIO 122,6 MHz



Pramene:
AEROKLUB SABINOV, o.z. OFFICIAL WEB SITE
https://www.aeroklub-sabinov.com/?q=node/8,
alebo https://aero.sme.sk/clanok_tlac.asp?cl=1792151


Boris Súdny – Prvý zostrel
www.druhasvetova.sk alebo Letectví a kosmonautika č. 2004 / 04, str. 50-52


Juraj Rajninec : Slovenské letectvo 1939 – 1944; ISBN 80-88842-09-3


Andrzej Olejko: Bojová činnsť 56. pozorovacej eskadry armády Karpaty nad Slovenskom v obrannej vojne roku 1939, Vojenská história č. 2005 / 01, https://www.vhu.sk/data/att/354.pdf



Zdroj všetkých fotografií: https://aero.sme.sk/clanok_tlac.asp?cl=1792151

Hrob padlých letcov sa nachádza na prešovskom vojenskom cintoríne (časť mestského cintorína) (49°00'11.41"N 21°14'46.75"E), vedľa hrobov padlých slovenských vojakov v II. sv. vojne a nemeckým vojenským cintorínom z 2. sv. vojny, zhodou okolností pod hrobom ( je tam mierny briežok) rtk. let. Ondreja Šelestáka z Letky 2, ktorý 21.10.1941 o 3.15 hod. havaroval spolu s pozorovateľom npor. let. Františkom Kováčom-Beňom na Letov Š-328 pri Malom Šariši v lokalite "Šibeň" *). Obaja zahynuli.


*) Zdroj: Rajninec, Juraj: Slovenské letectvo 1939-1944, 1. diel