This post has not been translated to English yet. Please use the TRANSLATE button above to see machine translation of this post.
Vládol v rokoch 775-780
Jeho rodičmi boli cisár Konštantín V. Kopronymos a chazarská princezná Irena. V roku 771 ho Konštantín vyhlásil za svojho spoluvládcu.
Leon sa prejavil ako energický vodca. Ešte v roku 772 sa mu podarilo odraziť arabský vpád do Kilikie. V roku 776 prenikli Araby až do Anatolie a podarilo sa im dobiť Ankaru. Byzanská armáda ich v roku 778 z tejto oblasti vytlačila a dobila dobre opevnené mesto Germanikea. Aj Leon pokračoval v politike presídľovania obyvateľstva, no na rozdiel od jeho predchodcov, ktorí presídľovali hlavne slovanské obyvateľstvo z Balkánu do Malej Ázie, po dobití Germanikei presídlil arabské obyvateľstvo z tejto oblasti do Trákie. V roku 777 prijal na svojom dvore zvrhnutého bulharského chána Teleriga a poskytol mu azyl, no počas svojej vlády neviedol proti Bulharom žiadne vojenské akcie.
Postupne sa začala meniť aj vnútorná situácia v ríši. Zmiernila sa ikonoklastická politika a bolo zastavené prenasledovanie prívržencov ikonodulie. Leon však odvolal všetkých prívržencov ikonodulie zo štátnych úradov.
V roku 776, Leon určil za svojho nasledovníka svojho maloletého syna Konštantína a dal ho korunovať za cisára. Tento čin vzbudil veľkú nespokojnosť v radoch jeho mužských príbuzných, ktorí očakávali, že po Leonovej sa niekto z nich stane cisárom. Proti cisárovi vypuklo povstanie, ktoré viedol jeho brat Nikeforos. No Leonovi sa podarilo povstanie poraziť.
Leon IV. zomrel v roku 780.
Kolektív autorov – Dějiny Byzancie
- vydala Academia, Nakladatelství Československé akadémie věd – Praha 1992, ISBN 80-200-0454-8