ETH - Etiopské vzdušné síly [1929- ]

Rozpočet tohoto webu pro rok 2017 : 85.000,- Kč / Příjmy doposud : 55.755,- Kč Chci přispět
Sraz říjen 2017 Nelahozeves | US Air Force - pracovní log - přehled věcí k udělání (pomoc vítána)
Vývoj a novinky na tomto fóru + hlášení chyb | US Army - pracovní log - přehled věcí k udělání (pomoc vítána)

ETH - Etiopské vzdušné síly [1929- ]

Ethiopean Air Forces

    Avatar

    This post has not been translated to English yet. Please use the TRANSLATE button below to see machine translation of this post.

    V roku 1922 sa budúci cisár Haile Selassie I., vtedy ešte s občianskym menom Tafari Mekonnen zúčastnil v Adene na ukážke Royal Air Force. Ukážkou sily a schopností lietadiel bol uchvátený a začal hlásať potrebu budovania letectva v Abesínii (Etiópia). V roku 1929 sa mu jeho sen začal plniť, 18.08.1929 pristálo v Addis Abebe prvé etiópske lietadlo, Potez-25A2, nasledované nemeckým Junkersom W.33 05.09.1929. Ešte v ten istý rok najal Haile Selassie) dvoch francúzskych pilotov a kúpil 4 francúzske dvojplošníky. Do začiatku talianskej invázie v roku 1935 malo vojenské letectvo už štyroch pilotov a trinásť lietadiel. Po skončení vojny sa jednou z priorít cisára stal ďalší rozvoj vojenského letetcva. V roku 1947 menoval za veliteľa letectva švédskeho generála ????(pôsobil do roku 1962) a podpísal zmluvu so Švédskom o vyslaní švédskych pilotov a lietadiel na výcvik etiópskych pilotov (v krajine pôsobila švédska výcviková čata tvorená 18 cvičnými lietadlami Saab). Zároveň boli zo švédka dodané ľahké bombardéry Saab-17 pre vyzbrojenie dvoch perutí etiópskeho letectva. V roku 1962 sa veliteľom letectva stal brigádny generál Asefa Ayene.
    Na vyzbrojovní etiópskeho vojenského letetctva sa nepodieľalo len Švédsko. V roku 1953 bola podpísaná zmluva medzi Etiópiou a USA o vzájomnej pomoci, na základe ktorej boli do Etiópie v roku 1960 dodane lietadlá F-86 (jedna peruť) a lietadlá F-5A/F-5B v rokoch 1966-1970. Tieto lietadlá boli hlavnou výzbrojou Etiópskeho letectva do konca 70-tych rokov.
    V roku 1977 sa na scénu dostáva Sovietsky zväz, ktorý až do konca 80-tych rokov zabezpečoval dodávky bojovej techniky a výcvik pilotov.
    Vo všeobecnosti bolo analytikmi vojenské letectvo považované za veľmi schopné, čo potvrdzovali aj jeho úspechy koncom 70-tych rokov vo vojne o Ogaden , keď úspešne zlikvidovalo svoj Somálsky náprotivok (SAC - Somali Air Corps). Koncom 80-tych rokov sa letectvo stalo kľučovým prvkom v snahe režimu Haile Mariama Mengistu udržať si pod kontrolou oblasť Eritree a severnej Etiópe. Etiópske letectvo takmer bez odporu ničilo odpor EPLF (Eritrean People's Liberation Front - Ľudový front pre oslobodenie Eritrei) a vytláčalo ich bojovníkov za hranice a tiež úspešne pôsobilo proti etiópskym partizánskym skupinám na severe krajiny, ktoré bojovali proti vládnemu režimu. Povstalci boli nútení presunúť svoje operácie do nočných hodín, nakoľko aktivita letectva počas dňa znemožňovala vedenie úspešnej bojovej činnosti.


    V roku 1989 sa časť vysokých dôstojníkov letectva podieľala na pokuse o atentát na Mengistu. Odveta zo strany režimu nenechala na seba dlho čakať a v letectve nastala čistka. Časť veliteľského a pilotného zboru bola uväznená, časť prepustená. Čistka a rozkazy diktátora na niekoľko týždňov spôsoboli, že letectvo nebolo akcieschopné a lietadlá nmesmeli vzlietať zo základní. Túto situáciu okamžite využili povstalecké sily a pozemným vojskám bez vzdušnej podpory uštedrili niekoľko tvrdých porážok. Režim sa síce snažil okamžite obnoviť akcieschopnosť letectva, do uvoľnených hodností boli urýchlene menovaní noví dôstojníci, ale straty skúsených pilotov a veliteľov sa nedali tak ľahko nahradiť. Začiatkom roku 1991 pôsobilo v Etiópskom letectve okolo 4500 príslušníkov mužstva a dôstojníkov, ktorí zabezpečovali prevádzku zhruba 150 bojových lietadiel, prevažnej väčšine stíhacích bombardérov sovietskeho pôvodu. Letectvo malo aj malý počet dopravných lietadiel a bojových vrtuľníkov.
    V tomto období sa letectvo organizačne členilo na sedem stíhacích-bombardovacích perutí, jednu dopravnú peruť a jednu výcvikovú peruť. Okolo 79 vrtuľníkov zabezpečovalo prieskumné a prepravné úlohy a bojovú podporu pozemných vojsk. Zároveň ako dôsledok čistiek panovala v letetctve nízka morálka, nedôvera a podozrievavosť, ktoré obmedzovali bojové schopnosti letectva a boli jedným z dôvodov vojenskej porážky režimu a rozdelenia krajiny.


    Veliteľstvo letectva je umiestnené južne od hlavného mesta Addis Abeba v Debre Zeyt. Tu leží hlavná letecká základňa krajiny, výcvikové stredisko a opravárenské a údržbárske zariadenia. Ďalšie letecké základne sú v Bahir Dar, Azezo, Goba, Dire Dawa, Jijiga. časť vybudovaných základní medzičasom prešla do rúk povstalcom a leží už na území iných štátov - napr. Asmara (v súčasnosti hlavné mesto Eritrei), Mekele (od roku 1989 v rukách TPLF (Ľudový front pre oslobodenie Tigre - Tigray People's Liberation Front), mimo pôsobnosť Etiópskych vzdušných síl.



    Zdroj: www.photius.com
    URL : http://en.valka.cz/topic/view/53175#198341Version : 0
    MOD
    Avatar

    This post has not been translated to English yet. Please use the TRANSLATE button below to see machine translation of this post.

    Po určitom prechodnom období po zvrhnutí kráľovského režimu došlo k rýchlenej reorganizácií leteckých jednotiek s cielom pripraviť sa na stret zo Somálskom o oblasť Ogadem. Do prevádzky boli uvedené aj staršie americké stíhacie-bombardéry F-5A/B a F-5E Tiger II aj keď išlo o „labutiu pieseň“. Po nadviazaní priateľských vzťahov z „ľudom pokrokovej Etiopie“ a socialistickým táborom došlo aj na slávny výrok L.Brežneva súdruhovi Mengistuovi: „ dám ti všetko, okrem atómovej bomby“.
    Medzi prvými dodávkami sa nachádzali o.i. stíhacie lietadlá MiG-21PFM, vrtuľníky Mi-8T, Mi-6T a dokonca šesť najnovších Mi-24A, ktoré sa sovietsky letci rozhodli otestovať priamo v akcií. Okrem toho pribudlo aj niekoľko dopravných An-12 a k tomu patričná radarová technika systémy PVO. Zatiaľ iba zo sovietskymi a kubánskymi obsluhami ale výcvik miestnych posádok sa čoskoro tiež rozbehol.
    Obdobie rokov 1977-91 bolo nepochybne bohaté na udalosti, ktoré sa ale žiaľ „nepriaznivo“ prejavili na zdraví mnohých civilistov, ale aj dôstojníkov armády ak sa pokúsil zvrhnúť doterajšieho vládcu a nemal dosť šťastia.
    Po páde diktátorského režimu došlo aj na ozbrojené sily vrátane letectva. Niekoľko dopravných a bojových lietadiel preleteli ich posádky do Džibuty, kde sa stali predmetom živého záujmu „návštevníkov“. Rovnako aj piloti a dôstojníci letectva sa stali predmetom „živého záujmu“ povstalcov, ktorých ešte nedávno zasypávali bombami. V prvej polovici deväťdesiatych rokov sa nedá hovoriť o existencií ozbrojených síl a letectva. Letecké základne boli zväčša opustené a letecká technika trpela akútnym nedostatkom údržby. Mnoho pilotov bolo vo vezení, skrývalo sa alebo odišli do exilu. Podľa niektorých informácií sa situácia zlepšila až v rokoch 1995/96, keď sa začalo z akou-takou reorganizáciou. Spomína sa najmä úsilie ruských „kontraktorov“, ktorý začali z postupným organizovaným výcviku a opravami lietadiel. Keďže bolo len málo bývalých veteránov etiópskeho letectva, ktorý boli ochotný alebo schopný zastávať zverené úlohy, useli ch z veľkej časti nahradiť ruský inštruktori. Výcvik nových adeptov musel prekonať ich malú vzdelanostnú úroveň a fizycko-psychologickú pripravenosť. Práve to vyústilo aj v niekoľko havárií a katastrof počas výcviku.
    Z leteckej techniky sa podarilo zachrániť odhadom dvadsať lietadiel typu MiG-21MF/bis a asi tucet MiG-23BN. Ich stav prekvapivo dovoľoval ich opravu a uvedenie do prevádzky. Rovnako sa podarilo sprevádzkovať aj asi dvadsať až tridsať vrtuľníkov Mi-8/17 a Mi-24, niekoľko dopravných An-12 a An-26. Z dodávok pre „bývalé“ letectvo sa podarilo vyťažiť aj pár cvičných lietadiel, napr. SF-260 a L-39C. V roku 1996 alebo 1997 boli dodané aj štyri lietadlá C-130B Hercules z prebytkov USAF.
    Omnoho viac lietadiel bolo nakúpených počas konfliktu z Eritreou a v období po ňom. Okrem už preverených vrtuľníkov Mi-17 a Mi-24 sa jednalo aj o štvoricu úderných Su-25 a „prekvapivo“ aj o určitý počet stíhacích Su-27S/UB. Ich počet kolíše na rozmedzí sedem až deväť.
    V súčasnosti, po všetkých možných aj nemožných peripetiách, možno zhruba odhadnúť stav Etiópskeho letectva nasledovne.
    Cca.: 9-12ks Su-27S/UB Flanker
    Cca.: 12-14ks MiG-21MF/bis Fishbed
    Cca.: 6-9ks MiG-23BN Flogger
    Cca.: ?? Su-25 Frogfoot
    Dopravné lety zabespečuje pestrá zmes lietadliel: An-12 Cub, An-26 Curl, Jak-40 Codling a C-130 Hercules. Vrtuľníky sú zastúpené v počte: 12-15ks Mi-8/17 hip a podobný počet Mi-24D/V/P Hind. Na výcvik sa používajú lietadlá SF-260TP (asi 8ks) a L-39C Albatros (asi 7ks).


    Velitelstvo sa na chádza v hl. meste Addis Abeba, Dopravná a vrtulníková peruť sa nachádza na leticku Dire Dawa. Hlavnou základnou je však Debre Zeit s bojovými lietadlami a letecká akadémia sídli na leticku Lideta.


    Vela užitočných informácií sa dá náisť aj na: www.acig.org
    www.acig.org
    www.acig.org
    www.acig.org
    http://www.fighter-jets.de/index.php?lang=e
    URL : http://en.valka.cz/topic/view/53175#288313Version : 0