Plan Colombia

Diskuse

This post has not been translated to English yet. Please use the TRANSLATE button above to see machine translation of this post.

Priznám sa že som už dlho nič pre valku nenapísal a s prácou vo fóre medzi uniformami som tiež nepokročil. Vkladám sem teda aspoň svoj kratučký elaborát o Kolumbii, dúfam že sa aspoň niekomu bude páčiť.


„Plan Colombia“ – Kolumbijské drogové vojny


Che Guevara napísal o Kolumbii vo svojich spomienkach „Motocyklový diár“ nelichotivé konštatovanie. Takzvaná „najstaršia demokracia“ v Latinskej Amerike má najviac obmezení osobných slobôd jednotlivca, než ktorákoľvek iná krajina, ktorú navštívil. Podľa niektorých tvrdení, sa od čias Che Guevaru zmenilo len málo.


Kolumbia dnes predstavuje kritický bod Latinskej Ameriky. Krajina zápasí s doznievajúcimi otrasmi útokov komunistických gueríl, rovnako ako so svojvôľou pravicových paravojenských ozrojencov. Celé horské pásma sú kontrolované komunistickými guerillami,alebo paravojenskými pravicovými skupinami, ktorá pestujú a obraňujú svoje drogové polia a ničia drogové polia svojich súperov. Prezident a štátny aparát sa dostali do područia nadnárodných spoločností, ktoré ťažia v Kolumbií nerastné suroviny. Neoliberálna ekonomická orientácia krajiny spôsobila sociálnu krízu a masové sťahovanie sa chodobného vidieckeho obyvateľstva do miest, kde hľadajú útočisko pred ozbrojencami. Nadnárodné spoločnosti, podnikajúce v Kolumbií si najímajú žoldnierske armády na ochranu svojich zamestnancov, drogové skupiny „čistia“ krajinu od ľudí, aby ich polia mohly zabrať pre pestovanie narkotík. Komunistiskcé guerilly unášajú zahrnaičných truistov a pracovníkov a bránia svoje vlastné drogové polia, aby si uchovali zdroj financií pre svoj dopor. Do tejto neradostnej situácie vstupujú spojené štáty americké, aby finančnou a vojenskou pomocou vláde a armáde umožnili stabilizovať situáciu v oblastiach, ktoré sú dôležité pre ich spoločnosti, alebo obmedzili pestovanie omamných látok. Prezident Bill Clinton zaviedol tzv. „Plan Colombia“, ktorý mal všestranne tejto krajine pomôcť...



Kto je „nepriateľ“?
V roku 1964 zakladá skupina revolučne naladených kolumbijských ozbrojencov pod vedením Kolumbijskej komunistickej strany guerillovú armádu Fuerzas Armadas Revolucionarios de Colombia, ktorá sa neskôr stáva známa pod populárnou skratkou FARC. Táto revolučná ozbrojená zložka je priamym pokračovateľom ozbrojených skupín, ktoré v 50-tych rokoch, v tzv. dobe „La Violencia“ zvádzali v krajine kruté vzájomné boje. Aj keď na začiatku tomu nič nenasvedčovalo, v priebehu desaťročí sa z FARC stala najstaršia, najväčšia a najznámejšia guerillová armáda kontinentu. Založená pôvodne s cieľom zaviesť v celej krajine Marxistický model spoločnosti sa FARC v priebehu rokov preorientovala na udržanie a konktrolu dôležitých horských a mestských oblastí a namiesto ambiciózneho plánu na ovládnutie celej krajiny sa sústreďovala na obranu dôležitých mestských a horských oblastí. Namiesto celoštátnej revolúcie sa FARC sústreďuje na činnosti, ktoré by jej zabezpečili financie a umožnili ďalšie prežitie. Spolupráca s veľkými drogovými kartelmi a únosy zahraničných občanov pre výkupné sa stali nevyhnutnosťou. Vrchol svojej moci dosahuje FARC v osemdesiatych rokoch, kedy kontroluje celé územia, hospodársky aj politicky dôležité. Vláda je bezradná a kolumbijská armáda sa vo svojej nemohúcnosti zaplieta do špinavej guerillovej vojny. Tá so sebou nesie mnoho rizík, medzi inými aj obvinenia z masakrov civilného obyvateľstva „guerillových regiónov“ a porušovania ľudských práv. FARC má svoje vlastné politické a vojenské vedenie, predstaviteľom toho prvého je Manuel Marulanda, vojenským predstaviteľom je Jorge Briceno. FARC má viacero samostatne operujúcich útvarov, ktorých celková sila je odhadovaná na cca 10 000 ozbrojencov. Operácie skupiny sa neobmedzujú len na územie Kolumbie, ekonomické, materiálne ale aj politické zázemie majú členovia FARC aj v niektorých okolitých krajinách, Venezuele, Paname a Ekvádore. 27. mája 2004 oslávila FARC svoje výročie vzniku. Aktuánym najväčším ekonomickým prínosom pre FARC je pestovanie koky a únosy, ktorých počet v posledných rokoch radikálne stúpa. Zatiaľ čo pred desiatimi rokmi sa ročne v priemere odohralo 100 únosov, v roku 2000 ich už bolo 3706. Z tohoto počtu je väčšina z pravidla vykonaná členmi FARC alebo ELN. Pokiaľ ide o obchod s narkotikami, zatiaľ čo v deväťdesiatych rokoch ešte FARC vyberala od pestovateľov koky na svojom teritóriu iba istú formu dane za ochranu, v posledných rokoch sa zdá, že priamo preniká do tohoto odvetvia a začína sa angažovať aj vo výrobe, doprave a predaji drog. FARC podnikla v posledných rokoch množstvo atentátov a bombových útokov, ktorými si pohnevala nejmä mestské obyvateľstvo.

Rok 1965 je rokom založenia ELN, menšieho brata FARC, ktorý má v súčasnosti zhruba 3 000 mužov v zbrani a na konte nespočetné únosy. ELN bola založená skupinou intelektuálov z miest, ktorý chceli podľa vzoru F. Castra a C. Guevaru prevziať moc v krajine. V roku 2003 prepustila vláda z väzenia Felipe Torresa ,popredného predstaviteľa ELN v nádeji, že týmto krokom napomôže mierovému procesu, ale ani po roku sa sytuácia za vyjadnávacím stolom, nezlepšila. Aj keď ELN v súčasnosti profituje čiastočne z drogových daní, jedným z hlavných zdrojov príjmov sú únosy, ktorých ELN ročne zpácha stovky. Hlavným cieľom sú zahraniční zamestnanci ropných společnosti. Ropný priemysel a infraštruktúra sú aj hlavnými cieľmi sabotáží a útokov ELN. Medz iobľúbené ciele patria ropovodné potrubia, stĺpy vysokého napätia a elektrické rozvodne. V posledných rokoch sa lukratívnou oblasťou stávajú aj únosi zahraničných turistov. Hlavnými oblasťami pôsobenia sú mestá a hory na severe, severovýchode, juhozápade krajiny a na hraniciach s Venezuelou. Kuba dnes poskytuje povstalcom menší objem pomoci, najmä v podobe liekov, potravína a do oblasti posiela aj politických poradcov.




Kto je „priateľ“?
Na začiatku deväťdesiatych rokov sa začal veľký rozvoj pravicových paravojenských oddielov. Ich rýchly nárast bol spôsobený na jednej strane strachom mestského obyvateľstva pred únosmi a bombovými útokmi z ostrany FARC, na strane druhej snahou drogových kartelov a nadnárodných společnosti ochrániť svoje záujmy v krajine. Paravojenské pravicové jednotky, z ktorých najväčší je zväz AUC - Autodefensas Unidas de Colombia sa v posledných rokoch preslávili svojou brutalitou voči civilnému obyvateľstvu krajiny. Od roku 1990 údajne zabili 15 000 civilistov a dnes AUC disponuje zhruba 20 000 príslušníkmi. Ich ciele sú rozdielne. Prvoradý cieľ štátu – bojovať proti guerillám guerillovou armádou sa zmenil na nočnú moru. ACU sa pod vedením svojho zakladateľa Carlosa Castanu stala ozbrojeným krídlom drogových kartelov, ktoré využívajú jej služby. Castana sám má s kartelmi veľmi dobré vzťahy, v 80-tych rokoch spolupracoval s P. Escobarom, vodcom Medeinskeho kartelu. AUC však nemá na svojej strane len podporu kartelov. Aj súčasný prezident Alvaro Uribe Velez výrazne podporoval ich vznik v provincii Medein, kde bol v 90-tych rokoch guvernérom. AUC sa podieľajú aj na únosoch, aj keď ich podieľ na tejto forme kriminality je v celokolumbijskom priemere len 10 %. Na druhej strane je známe že na rozdiel od FARC sa iba málo z unesených dostane znova na slobodu. Väčšina z nich navždy zmizne aj po zaplatení výkupného. AUC však nezostáva len pri aktivitách na ochranu drogových kartelov a únosoch. Jendým z ich ďalších zákazníkov sú nadnárodné spoločnosti, ktoré ich využívajú pre uskutočňovanie svojich ekonomických cieľov. Klasickým prípadom je bránenie v činnosti odborovým zväzom zamestnancov, ktorý pre tieto spoločnost ipracujú, Kolumbia drží smutný rekord v počte zavraždených odborových predákov. Za posledných 10 rokov zahynulov krajine 3 000 odborových predákov a pracovníkov odborov. Hlavným cieľom týchto politickýc hvrážd sú predstavitelia odborových zväzov CUT a ropného odborového zväzu USO. Cieľom atentátov AUC sú aj ľavicový politici a aktivisti, novinári aj zahraniční pracovníci. Napríklad v októbri 2001 bol v Arance zavraždený ľavicový politik O. Sarmiento. Mnoho ľudí, najmä politikov a intelektuálov z vládnej opozície pred útokmi AUC uteká do zahraničia. Súčasný prezident Alvaro Uribe Velez je zástancom pravicových paravojenských jednotiek a ponúkol im rozsiahlu manestiu ak zložia zbrane. Aj nepriek tomu že mnoho útvarov AUC tak už spravilo, nieje to celkový trend a budúcnosť tohoto hnutia sa dá len veľmi ťažko predpovedať. Castana dokonca v posledných rokoch prezentoval vlastný politický plán, ktorý chce rokovaniami ale aj silou zbraní nanútiť štátu ale aj ľavicovým guerillám.


Kolumbijská armáda
Kolumbijská armáda (Ejercito Nacional ) predstavuje najsilnejšiu ozbrojenú silu v krajine. Ozbrojené sily, založené na systéme povinnej 24 mesačnej vojenskej služby aj dobrovoľnej služby ročne stoja štát 3,3 miliardy USD ( 2005 ), čo je 3,4% z GDP. Armáda má zhriba 122 000 mužov, z ktorých je však zhruba 40% absolventov vysokých škôl, ktorý nemôžu byť, tak o tom hovorí zákon, zapájaný do bojových akcií. V každom okamžiku je zhruba 30% z týchto síl nenasaditeľných lebo ide o brancov, vykonávajúcich výcvik. Zvyšné sily sú zpravidla umiestnené v dôležitých obranných pozíciách, v posádkach, v dôležitých mestách a pri strategicky dôležitých bodoch krajiny. Len asi 20 000 mužov je prakticky nasaditeľných do bojových akcií. Armáda okrem toho utrpela na konci 90-tych rokov veľké straty. V roku 1998 zahynulo v boji s guerillami 445 vojakov a ďalších zhruba 200 policajtov. Za posledné desaťročie zahynulo v krajine skoro 4000 policajtov. Armáda má šesť divízií, ktoré sa ďalej delia na brigády. Okrem nich má veliteľstvo pozemného vojska k dispozícií ešte niekoľko samostatných útvarov pre boj s guerillami. Vcelku možno povedať že zabezpečenie celej krajiny, alebo aspoň jej podstatnej části je nad sily armády. V posledných rokoch sa okrem toho objavilo mnoho prípadov, kedy armáda, demoralizovaná guerillovou vojnou a podplácaná z peňazí drogových kartelov spolupracovala s pravicovými paravojenskými oddielmi AUC. Verejnosť v krajine kritizuje armádu za jej vlažný postoj k masakrom civilistov zo strany AUC.


Výroba drog
Kolumbia je najväčší svetový producent koky s takmer 114 100 hektármi v roku 2004. Veľkosť plochy na ktorje sa koka pestuje sa sice v poslednom období zmenšila o zhruba jednu tretinu ( naximum predstavovalo 169 800 hektárov ), od roku 2003 sa však zmenšovanie plochy znovu zastavilo. Faktom tiež je že sa namiesto zväčšovania polí začína zavádzať ich intenzívnejšie využívanie. V praxi to znamená že aj při zmenšujúcej sa ploche na ktorje sa koka pestuje je možné udržať výnosi, dokonca ich aj zvyšovať. S ročnou produkciou 430 metrických ton sú kolumbijskí producenti najväčším dodávateľom kokaínu do USA a jedným z najväčších na ostatné svetové trhy. Zároveň sú dôležitým producentom heroínu s takmer štyrmi metrickými tonami v roku 2004. Kolumbia je okrem toho významným centrom pre transport a obchod s drogami.


Plan Colombia
Plan Colombia bol spustený administratívou prezidenta Clintona. Jeho hlavným cieľom bolo umožniť kolumbijskej armáde a vláda znovu získať kontrolu nad rozsiahlymi oblasťami kontrovanými komunistickými guerillami a drogovými kartelmi. Zatiaľ čo pre kolumbijskú administratívu predstavovali nebezpečenstvo len komunisti, američania chceli zakročiť aj proti obchodu s drogami. Situácia v roku začatia Plan Columbia však bola omnoho zložitejšia. Mnoho úredstaviteľov armády aj štátu bolo priamo na výplatnej listine kartelov, a paravojenské oddiely AUC, majúce monopol na ochranu drogových plantáží kartelov boli priamo prepojené s armádou, ktorá ich mala s americkou pomocou likvidovať. V roku 1998 sa okrem toho naplno spustila ekonomická kríza, ktorá spôsobila krach mnohých kolumbijských podnikov a spôsobila novú sociálnu krízu. Nová vlna ekonomických utečencov zaplnila slummy v okolí miest. Ku týmto problémom sa pridala aj prílišná aktivita pravicových paravojenských odielov AUC, ktoré v roku 1997 okrem iných spáchali napríklad aj masaker v mestečku Mapiripan a v roku 2000 masaker v El Salado. Tieto udalosti zpustili veľkú vlnu utečencov do miest, kde ich nakoneic skončilo takmer 2 000 000.

V roku 1999 sa vtedajší kolumbijský prezident Andres Pastrana stretol s americkými predstaviteľmi, aby im predostrel svoj plán národnej obnovy a požiadal ich o jeho financovanie. Dostal prísľub na 1,5 miliardy USD, zároveň však musel zredokovať niektoré svoje plány. Američania pojali celý podnik „Plan Colombia“ svojským spôsobom a urobili z neho prevažne súbor vojenskej pomoci s cieľom viesť účinnú vojnu proti drogovým kartelom a guerillám na spôsob Salvádoru. Pastrana zároveň ponúkol predstaviteľom FARC mierové rokovania. Obidve strany sa však nevedeli dohodnúť na prímerí a boje pre získanie „výhodnej vyjednávacej pozície“ pokračovali. V rokoch 1997 až 1999 utrpela kolumbijská armáda značné straty, no spamätala sa a pokračovala v boji proti FARC. Nakoniec Pastrana prekonal politický pat a prisľúbil zakročiť proti pravicovým paravojenským jednotkám a AUC, čo bola hlavná podmienka FARC pre začatie rozhovorov.
V roku 2001 už bola Kolumbia tretím najväčším príjemcom finančnej a vojenskej pomoci USA po Izraeli a Egypte.


Pôvodný Plan Columbia rátal s likvidáciou polovice polí na ktorých je v krajine pestovaná koka do piatich rokov od spustenia. Pre tento účel dostala krajina pomoc vo výške 1,6 miliard USD. S každodennou pomocou takmer 2,2 milióna USD, 500 vojenskými poradcami, najnovšími vrtulníkmi Black Hawk s americkými posádkami a americkými operativcami a vojakmi v súkromných aj štátnych službách mali byť drogové kartely porazené. Každodenné postreky identifikovaných polí zo vzduchu, alebo získanie kontroly nad provinciou Putumayo, kde sa pestuje polovica všetkej koky sú pre úspech celého programu kľúčové. Vojenské operácie a postreky však niesu jediným spôsobom, jako zabrániť pestovaniu koky v krajine. Ako povedal Gonzalo de Francisco, kolumbijský národný poradca pre bezpečnosť, „Koka má nohy, pohybuje sa“. Pretože okrem veľkých notorických pestovateľov existuje aj veľa vidieckych, je nutný rozdielny prístup. Je nutné prinútiť alebo motivovať doterajších pestovateľov, u ktorých je to perspektívne, aby za finančnú náhradu prestali s pestovaním koky. Z celého finančného balíka Plan Columbia je na tieto účely vyhradené jedno percento.
Je však otázne, či sa chudobné vydiecke obyvateľstvo vôbec môže tejto formy obživy vzdať. Kritické hlasy varujú, že tvrdým postupom proti pestovateľom a ničením ich úrod, by sa mohlo teraz často iba voľné spojenie vydieku a FARC upevniť. FARC a chudobní farmáry by sa mohly spojiť a vytvoriť „plnohodnotný“ drogový kartel ťažkého kalibru. Polia malých farmárov by sa mohly presunúť hldšie do teritória FARC a dostať sa tak z dosahu armády a úradov. Väčšina skeptikov sa k týmto plánom vyjadrovala tak, že pestovatelia si při výraznom ohrození proste nájdu nové miesta pre svoje polia. V lokalitách kde nič iné okrem koky ani nevyrastie je to vaic než logické. Už teraz existujú správy o peňažných ponukách pre potenciálnych pestovateľov v pohraničí s Ekvádorom.
Okrem toho spôsobilo ťaženie AUC na juhu mnoho ďalších problémov. V niektorých regiónoch, ktoré ACU vydobila na FARC začala vyberať daň z pestovania drog. Lokálne komunity část oprichádzajú o popredné spoločenské osobnosti, ktoré sú unášaná a zabíjané. FARC okrem toho núti mnohých mladých ľudí pomáhať při svojej činnosti, alebo ich dokonca „rekrutuje“ do svojich radov.
V Spojených štátoch sa okrem toho objavujú nové politické komplikácie v súvyslosti s Plan Colombia. V rokoch 2004 a 2005 sa výrazne obmedzila kontrola civilných aktérov nad činnosťou ozbrojených síl USA v Kolumbii. Ministerstvo obrany postupne preberá zodpovednosť za vedenie programov v Kolumbii od ministerstva zahraničných vecí a oslabuje sa aj kontrola kongresu nad celým podnikom. Rok 2005 bol „konečným“ rokom pre Plan Colombia. Ministerstvo obrany žiadalo povolenie pre rozsiahly tréningový program pre Kolumbijcov, ktorý by stál 750 miliónov USD. Podobný program ministerstva zahraničných vecí už beží, ale armáda ho označuje za príliš birokratický a pomalý. Dá sa pradpokladať že za súhlasu C. Riceovej, ktorá úzko spolupracuje s D. Rumsfeldom sa podarí tento návrh uviesť do praxe. Na rozdiel od opatrného C. Powella je nová ministerka zahraničných vecí ochotná prenechať mnoho z agendy svojho ministerstva Pentagonu. Okre mtohto programu už v Kolumbii a mnohých ďalších krajinách existuje tzv. Counterterrorism Fellowship Trainig Program ( CTFP ), ktorý bol schválený v januári 2002. Aj keď jeho finančná podpora nieje až taká veľká, Kolumbia je v rámci tohoto programu najväčším využívateľom pokiaľ ide o počet vycvičených účastníkov. Hlavným problémom stále zostáva veľký nepomer medzi finančnou pomocou v oblasti armády a sociálno - ekonomickej oblasti. Aj keď sa v roku 2005 snažili americkí zákonodarcovia zvýšiť pomoc v sociálno – ekonomickej oblasti, medzera medzi nimi zostáva stále veľmi veľká. Kolumbia je zároveň jedna z mála krajín, ktoré môžu očakávať zvýšenie americkej vojenskej pomoci, zatiaĺ čo desiatkam ďalších krajín bude táto pomoc znižovaná. V rokoch 1999 – 2004 bolo v rámci všetkých programov vycvičených zhruba 37 000 kolumbijcov, z celkového počtu 83 000 zo Svernej, Južnej a Strednej ameriky.


Prognózy do budúcnosti sú v prípade Kolumbie príliš riskantné. V krajine momentálne existujú štyri neznáme konštanty. Prvou je FARC, ktorje ďalšie pôsobenie a smerovanie je už po desať ročia otázne. Ďalšou sú kartely a AUC, ktoré bojujú a zároveň vyjednávajú na viacerých frontoch zároveň aj e len otázkou peńazí, ktorému spojencovi dajú prednosť. Treťou neznámou je štát a armáda, ktorej smerovanie záleží na štvrtej neznáme, vôli Spojených štátov amerických. USA sú v tejto oblasti limitované najmä ďalšími vo svete prebiehajúcimi konfliktami, ktoré pôtajú ich financie a pozornosť. Na základe tohoto konštatovania, podľa ktorého sú v Kolumbii štyri neznáme konštatny a žiadny pevný bod, nieje ani pre mňa osobne možnú urobiť akúkoľvek prognózu do budúcnosti.



Použitá literatúra
1. Congressional Report COLOMBIA'S FOUR WARS (Senate - June 30, 1999), Page S7914
2. http://www.army.mil.co/ - oficiálna stránka kolumbijskej armády
3. L. Haugaard, A. Isacson, J. Olson : Erasing the lines, Trends in US military programs in Latin America.
4. United States Central Inteligence Agency World Factbook 2006.
5. http://www.fas.org - stránka Federácie amerických vedcov.
URL : https://www.valka.cz/Plan-Colombia-t47559#186205 Version : 0
Discussion post Fact post
Attachments

Join us

We believe that there are people with different interests and experiences who could contribute their knowledge and ideas. If you love military history and have experience in historical research, writing articles, editing text, moderating, creating images, graphics or videos, or simply have a desire to contribute to our unique system, you can join us and help us create content that will be interesting and beneficial to other readers.

Find out more