1)Ivo Pejčoch, Oldřich Pejs - Obrněná technika 5, Střední Evropa 1919-1945 1.část, vydavateľstvo ARES, Praha 2004, ISBN 80-86158-32-2 Vladimír Francev, Charles K. Kliment - Československá obrněná vozidla 1918-1948, vydavateľstvo ARES, 2.vydanie Praha 2004, ISBN 80-86158-40-3 2)https://rotanazdar.cz/?p=8464&lang=cs
URL : https://www.valka.cz/CZK-Skoda-PA-I-t41202#560306
Version : 0
This post has not been translated to English yet. Please use the TRANSLATE button above to see machine translation of this post.
Neuspokojivé parametre projektu obrneného automobilu Škoda-Praga L viedli k požiadavke armádnych zložiek k vývoji nového typu OA. Firma Škoda po samostatnom vývoji predstavila novú konštrukciu PA-I (pancierový automobil typ I), ktorá bola výnimočná tým, že nevyužívala podvozok klasického nákladného vozidla, ako bolo v tom čase zvykom, ale vyvinula špeciálny podvozok priamo určený pre náročné špecifikácie bojového vozidla. Výroba dvojice prototypov prebiehala v roku 1922, dokončené a armádou prevzaté boli 2.8.1923. Vozidlá obdržali v deň preberania evidenčné čísla 16 a 17. Vznikol stroj s pohonom 4x4, resp. 4x2, ktorý mal dvojité riadenie (dvaja vodiči), ktoré umožňovalo variabilné smerové riadenie a pohon oboch náprav (podrobnejšie viď. citácia).
Citace - Jiří Tintěra :
obrněná vozidla PA-II, PA-IId a OA vz. 27 (PA-III), měla při svém zdvojeném řízení pro jízdu vpřed, či vzad, jednu pozoruhodnost. Svým způsobem se jednalo o dvě nápravy řídící vybavené náhonem. Každý teď řekne - to je klasika - to je 4x4. Ale opak je pravdou.
Firma Škoda vyrobila konstrukčně pozoruhodný podvozek, ale bez možnosti řídit a pohánět obě nápravy zároveň. Naopak, příslušný řidič pro jízdu vpřed, či pro jízdu vzad, vždy zablokoval z jeho hlediska zadní nápravu. Proto k řízení vozidla sloužila pouze jedna, kdežto druhá pracovala jako hnaná. To znamená, že podvozky vyjmenovaných vozidel patřily konstrukčně k systému 4x2 - čtyři kola z toho dvě poháněná.
Toto složité uspořádání řízení a pohonu, bylo poplatné tehdejší armádní doktríně, která nevědomky znevýhodnila manévrovací a jízdní schopnosti obrněných automobilů.
Konštrukcia bola charakterizovaná symetrickými tvarmi korby vytvorenej z rovných plechov spájaných nitovaním. Hrúbka plechov bola 3 - 5,5 mm. Po prevzatí prototypov Práporom útočnej vozby v Miloviciach prebehlo ich testovanie armádou. Testy prebehli počas armádneho cvičenia v Břichotíne u Olomouca. Prototypy tu tvorili s jednou Lanciou 1Z čatu, ktorej velil npor. Karel Janoušek. Obrnenému automobilu č. 16 velil npor. Stanislav Ullrich a obrnenému automobilu č. 17 velil npor. Václav Kabeš. 14.9.1923 sa npor. Ullrich zúčastnil porady MNO, kde predniesol svoje názory na toto vozidlo. Hoci ocenil koncepciu vozidla, predniesol i svoje výhrady voči konštrukcii PA-I. Vozidlo malo obmedzený bojový priestoru posádky, malú svetlú výšku, nedostatočnú priečnu stabilitu, nedostatočné boo chladenie motora a slabá výzbroj, ktorú tvorili dva guľomety Maxim 08 kalibru 7,92 mm. Firma mala tieto výhrady napraviť prekonštruovaním prototypov k spokojnosti armády. 10.12.1923 bolo vozidlo č. 16 odoslané k Zbrojně technickému úřadu. Od 5.3.1924 bolo označenie vozidiel doplnené policajnými evidenčnými značkami N IX-9 (vozidlo č. 16) a N IX-10 (vozidlo č. 17). Po prevedení drobných úprav sa prototyp č. 16 v 5/1924 vrátil do Milovíc. Počas roka 1924 stáli prototypy bez nejakého väčšieho úžitku v garážach v Miloviciach. Pozornosť sa totiž venovala sériovému typu PA-II. Vozidlo s evidenčným číslom N IX-10 sa dňa 28.10.1924 zúčastnilo slávnostnej vojenskej prehliadky pri príležitosti štátneho sviatku vzniku Československej republiky. V roku 1925 stáli opäť v garážach, kde jedinou aktivitou bolo ich vyzbrojenie počas veľkonočných sviatkov, kde mali držať pohotovosť. 4.8.1925 boli obe vozidlá odoslané do plzeňskej firmy Škoda, kde mali prejsť rekonštrukciou. Do Milovíc sa vrátili v 6/1926, no prevádzal sa naich len sporadický výcvik. V roku 1927 sú pravdepodobne len garážované a udržiavané. V roku 1927 vozidlá poslúžili na kondičné jazdy dôstojníkov Roty obrnených automobilov, Náhradnej roty a Roty obrnených vlakov. Poslúžili i k výcviku mužstva Roty obrnených automobilov, ktorí si mali zlepšiť v riadení OA. Zintenzívnenie tréningu bolo z dôvodu skorého dodania nových PA-III. Viac, či nemej intenzívny výcvik prebieha počas nasledujúcich rokov. V polovici 9/1931 sa na vozidle N IX-10 pokazil motor. Bol demontovaný a odoslaný do dielní automobilovej zbrojovky v Prahe. O oprave motora N IX-10 sa v hláseniach z roku 1932 nenachádzajú žiadne zmienky. Vozidlo N IX-9 sa podieľalo na výcviku. Od 12/1932 dostali nové evidenčné čísla 13.239 (N IX-9) a 13.240 (N IX-10). Informácie o výcviku a osude vozidla č. 13.240 s pokazeným motorom v roku 1933 sú útržkovité. Od 22.9.1933 sú obe vozidlá PA-I presunuté do stavu 1. cvičnej eskadrony obrnených automobilov. V roku 1935 v rámci novej organizácie útočnej vozby boli obe automobily prevedené do stavu UČilišťa útočnej vozby. Vozidlo č. 13.240 je stále neopravené. V roku 1936 sa rieši nákup náhradných dielov na opravu vozidla č. 13.240 a odpredaj oboch vozidiel firme Janeček. K oprave ani predaji nedošlo. V roku 1937 sa schádza komisia, ktorá mala riešiť likvidáciu vozidiel, no žiadne zásadné rozhodnutie nepadlo. Nepojazdné vozidlo č. 13.240 a vozidlo č. 13.239 v zlom technickom stave sa dočkalo okupácie 15.3.1939. Čo sa s nimi stalo je neznáme.
Neoficiálne označenie tohoto vozidla malo byť OA vz.23. Vďaka svojemu tvaru boli známe i pod prezývkou "žehlička". Kamufláž bola tvorená päťfarebnou diamantovou schémou.
Vladimír Francev, Charles K. Kliment - Československá obrněná vozidla 1918-1948, vydavateľstvo ARES, 2.vydanie Praha 2004, ISBN 80-86158-40-3 Ivo Pejčoch, Oldřich Pejs - Obrněná technika 5, Střední Evropa 1919-1945 1.část, vydavateľstvo ARES, Praha 2004, ISBN 80-86158-32-2 www.favcars.com www.aviarmor.net https://rotanazdar.cz/?p=8464&lang=cs
URL : https://www.valka.cz/CZK-Skoda-PA-I-t41202#159110
Version : 0
Reklama
Join us
We believe that there are people with different interests and experiences who could contribute their knowledge and ideas. If you love military history and have experience in historical research, writing articles, editing text, moderating, creating images, graphics or videos, or simply have a desire to contribute to our unique system, you can join us and help us create content that will be interesting and beneficial to other readers.