1701 - 1714 Válka o španělské dědictví

(založeno během linkování)

Válka o španělské dědictví / War of the Spanish Succession

Prológ

Konflikt je označovaný za najväčší ozbrojený konflikt v 1. polovici 18. storočia a prebiehal na 4 kontinentoch (mimo Austrálie a Antarktídy). Príčinou konfliktu boli spory medzi jednotlivými európskymi panovníckymi dynastiami o to, kto zdedí trón v Španielskom kráľovstve potom, ako 01.11.1700 zomrel Karol II., posledný člen španielskej vetvy Habsburgovcov.

Karol II. nastúpil na trón v roku 1665 ako štvorročný a počas jeho vlády sa krajina zmietala medzi dvomi protichodnými politickými líniami - na jednej strane spojenectvo s Francúzskom, na strane druhej príklon k rakúsky Habsburgovcom. V mene mladého kráľa spočiatku vládla jeho matka, Mária Anna Habsburgská (1634–1696), ktorá vzhľadom k svojmu pôvodu presadzovala väzby na Habsburgskú dynastiu vládnucu v Rakúsku. Druhú politickú líniu presadzoval kráľov nevlastný brat don Juan José de Austria, ktorý bol ale so svojimi prívržencami až do roku 1677 v opozícii. To sa zmenilo v roku 1677, keď vo funkcii regenta nahradil Annu Máriu Habsburgskú, ktorá skončila vo vyhnastve v Tolede a začal meniť zahraničnú politiku krajiny. V roku 1679 dohodol svadbu svojho zverenca s francúzskou princeznou Máriou Lujzou Orleánskou z rodu Bourbonovcov. Sobáša sa ale už nedožil a regentstva sa ujala opäť kráľova matka. Krajina zasa zmenila svoju zahraničnú politiku, ale dohodnuté manželstvo sa napriek tomu zrealizovalo. Nádeje, ktoré do princeznej vkladalo Francúzsko a jeho prívrženci v Španielsku sa ale nenaplnili. Kráľovná nejavila záujem o politické šarvátky a zahraničná politika tak bola plne v moci regentky, pričom chorľavý Karol II. svojej matke všetko odsúhlasil.
Táto situiácia vyvrcholila v roku 1683 ďalšou vojnou s Francúzskom (tá prvá počas vlády Karla II. vypukla v roku 1667 o Španielske Nizozemsko, druhá v roku 1672 prebiehala tiež v rovnakej oblasti), kde Španielsko prišlo o Luxembursko a zástancovia profrancúzskej politiky a všetko francúzske sa stali terčom ľudovej nenávisti. V roku 1689 zomiera Mária Lujza Orleánska bez toho, aby porodila dediča trónu a krajina je opäť na prahu konfliktu s Francúzskom.
V roku 1690 sa Karol II. opäť žení. Jeho manželkou a španielskou kráľovnou sa stáva Mária Anna Falcko-Neuburská, dcéra falckého kurfirsta Filipa Viliama (1615-1690) a sestra Rímskej cisárovnej Eleonóry (manželka Leopolda I.), portugalskej kráľovny Márie Sofie a poľskej princeznej Hedviky Alžbety.
Politické ambície novej kráľovnej viedli čoskoro k sporom s kráľovou matkou a krajina trpí korupciou, politickými intrigami a pretrvávajúcimi vojenskými konfliktami. Kráľovovo zdravie sa nelepší a nedarí sa mu splodiť ani následníka. V roku 1696 píše Karol II. svoj testament, v ktorom za následníka trónu určuje Jozefa Ferdinanda Bavorského, syna bavorského kurfirsta Maximiliána II. Emanuela a Márie Antónie Habsburgskej (dcéry cisára Leopolda I.), favorita svojej matky. Už nasledujúci rok ale svoj testament mení a za nasledovníka určuje Karla Habsburgského, syna cisára Leopolda I. (a budúceho cisára Karla VI.). V roku 1698 opäť mení svoje rozhodnutie a ako následovníka definitívne určuje Jozefa Ferdinanda Bavorského. Ten ale v roku 1699 ako 6-ročný zomiera na pravé kiahne a ťahanice o nástupníctvo sa začínajú znova. Zdravotný stav panovníka sa zhoršuje a 03.10.1700 spisuje nový testament, kde za dediča trónu menuje Filipa z Anjou, vnuka francúzskeho kráľa Ludovíta XIV..

Karol II. zomiera 01.11.1700. Jeho posledná vôľa nie je uznaná zo strany Habsburgovcov a spochybňujú spôsob jej vytvorenia a podpisu vzhľadom na zdravotný stav panovníka. Obe strany začínajú zháňať spojencov a v júli 1701 sa začína konflikt, ktorý sa skončil po viac ako 13 rokoch 11.09.1714 víťazstvom Filipa z Anjou, ktorý vládol Španielsku ako Filip V. do roku 1746. Napriek svojmu uznaniu za panovníka ale nejde o jednoznačné víťazstvo, nakoľko Španielsko odstupuje druhej strane viaceré územia, vrátane Španielskych dŕžav v Nizozemsku či Gibraltaru.

Zdroj: archív autora
cs.wikipedia.org

Bojujúce strany:

Filip V. (Filip z Anjou)
- Španielske kráľovstvo (pro Bourbonovská časť)
- Francúzske kráľovstvo
- Bavorské vojvodstvo (do roku 1704)
- Savojské vojvodstvo (do roku 1703)
- Kolínske kurfirtstvo (do roku 1702)
- Lutyšské kniežatstvo (do roku 1702)
- Kráľovstvo Portugalska a Algarve (do roku 1704)


Karol III. (Karol Habsburgský)
- Španielske kráľovstvo (pro Habsburgská časť)
- Svätá ríša rímska národa nemeckého
- Republika spojených holandských provincií
- Anglické kráľovstvo (do roku 1707)
- Škótske kráľovstvo
- Pruské kráľovstvo (od roku 1702)
- Savojské vojvodstvo (od roku 1703)
- Kráľovstvo Portugalska a Algarve (od roku 1704)
- Spojené kráľovstvo Veľkej Británie (od roku 1707)


Priestory bojových operácií:
Európa:
- Iberský poloostrov
- Apeninský poloostrov
- Stredná Európa
- Nizozemsko

Severná Amerika (boje na tomto bojisku sa občas označujú ako samostatný konflikt pomenovaný ako Vojna kráľovnej Anny (Queen Anne's War), Tretia indiánska vojna (Third Indian War), alebo Druhá medzikoloniálna vojna (La deuxième guerre intercoloniale / Second Intercolonial War):
- Španielska Florida
- Západné Indie (ostrovy Karibského mora)
- Trinásť kolónií
- Newfoundland

Ázia:
- India
- Východné Indie

Afrika:
- Západná Afrika