Aka v skutocnosti bola ARVN (juhovietnamska armada)?

Aka v skutocnosti bola ARVN (juhovietnamska armada)? Cital som mnohe knihy, ale o juhovietnamcoch sa prilis vela nehovori. Kvalita aj kvantita ARVN bola v rvoznych obdobiach rozlicna. Ina bola pred, ina po ofenzive "TET", ina bola v roku 1963, ina v roku 1973 alebo 1975, ina bola pocas bojov v Laose, ina pri obrane Tay Ninh, na sklonku vojny. Ocenil by som keby tu niekto napisal aj daco ine nez pise vo svojej knihe Daniel Kamas alebo Matt Brenann.

Rady ARVN po ofenzíve Tet sa mnohonásobne rozrástli, hlavne preto že stúpla v očiach obyvateľstva ako schopná brániť vlasť, potom mnohý muži sa chceli pomstiť za napadnutie svojej krajiny a tiež za veci spáchané počas ofenzívy. A potom hlavne bola vládou vyhlásená mobilizácia, takže zbraní sa chytal každý schopný muž.
Postoj civilistov k ofenzíve bol takmer všade ostro nepriateľský. Keď si vláda uvedomila, že mnohé oblasti krajiny nehodlajú podporovať severný režim, mohla z mnohých obydlených osád stiahnuť jednotky ARVN, ktoré tam predtým dozerali. Proste sa už nemuseli báť vyzbrojiť civlistov a nemusela ich podozrievať z podpory Vietcongu.
Je samozrejmé že kvalita sa menila. Rok 1963 boli vlastne ešte veľmi skoré. Vtedy bola kvalita dajme tomu dosť nízka. Lenže do ofenzívy Tet prešli jej velitelia, mnohými bitkami, zúčastnili sa rôznych taktických cvičení a nabrali skúsenosti, ktoré spolu s technickou podporou USA postupne pomáhala zvýšiť kvalitu jednotiek. Po Tete boli zlepšenia ešte väčšie. Roky po obchode armády USA boli ťažké keďže ARVN zostala sama hoci ešte s čiastočnou pomocou pradcov, ktorá však postupne tiež prestala. Postupne klesla aj materiálna pomoc, čo pôsobilo na psychiku vojakov.
Stálimi útokmi severovietnamcov bola ARVN postupne oslabovaná a sever bol naopak posilovaný tým, že videl, že USA nehodlajú juh viac podporovať, maximálne materiálne.
A pred pádom juhu k tomu prispeli aj mnohé nešťastné rozhodnutia velenia o hromadnom stiahnutí vojsk na územia, ktoré by mohli ubrániť.
Mimochodm o vietname je veľmi cenná khia Dave R.Palmera: Volání polnice

Ja som este desi cital ze juhovietnamski dvostojnici boli dost neschopni hlavne co sa tyka vyberu spravnych cielov pre delostrelectvo a letectvo a ze bez Amikov si nevedli dost dobre poradit. Ze si skratka zvykli ze to za nich robili Amici, hlavne v obdobi nejintenzivnejsich bojov (1966-1971) kedy boli prakticky nasadeny v staboch vsetkych jednotiek ARVN.
Volanie polnice som cital, velmi dobra kniha.

Důstojníci ARVN byli zřejmě všeobecně až na pár vyjímek dost neschopní. Mohl ze to systém jejich dosazování do funkcí, kde hráli větší úlohu známosti a loajalita k vládě než jejich schopnosti.

V knize "Snadný cíl" píše bojový pilot a autor Tom Smith o neschopnosti ARVN. Často slýchával neoficiální, ale podle mě pravdivé, historky o tom, jak příslušníci jihovietnamské armády často zavraždily své poradce z USA protože se báli nepřítele nebo se jim nechtělo plnit rozkazy a pod. Zkrátka...pokuď nechtěli, aby se někdo dozvěděl o jejich zbabělosti museli odstranit očité svědky.

řadové party ARVN byly vesměs jelita, ale LLDB, výsadkáři či VNMC se občas docela snažily a dokázali vykutit sem tam nějaký úspěch.
jako elitní a schopná jednotka se taky považuje 1. pěší divize ARVN

V jednej knihe som dokonca cital ze vraj vysadkari, ktorych povazovali za nejelitnejsiu cast juhovietnamskej armady boli velmi nepopularni medzi civilnym obyvatelstvom. Vraj sa v tej dobe medzi vietnamcami hovorilo, ze ked pride k vam Vietkong, tak sa u vas z vasich zasob najedia jeho vojaci, presipia u vas ale rano odidu. Ak kvam vsak pridu juhovietnamski vysadkari tak sa u vas najedia, prespia u vas a rano ked budu odchadzat tak vam na rozlucku vypalia dom.

Nezabúdajme že ARVN mala mnoho žložiek, okrem klasických peších divízií aj jednotky RANGERS, už spomínaných výsadkárov, ale aj námornú pechotu. Takéto zovšeobecnenie je preto veľmi ťažké. Na margo výsadkárov dodám len to, že popri tankových jednotkách išlo o najkvalitnejšiu zložku armády, ich posledný odpor na základni Than Sun Nhut ( dúfam že som ten názov zase skomolil, nemám to nikde po ruke a hladať sa mi nechce ) je pomerne znéma kapitola dejin, rovnako aj dobýjanie citadeli v Hue.

Cital som teraz novy "matros". Knihu o historii americkej armady. Z precitaneho vyplyvalo, ze ARVN nebola nikdy dostatocne pripravovana, mala ubohu moralku, ktora pramenila s pochmurnej nalady celeho (juho)vietnamskeho naroda. Lepsie vysledky sa zacali objavovat po ofenzive Tet, ale neskvor ako zacali odchadzat americania, tak sa vietnamci citili odstrceni a opusteni. Este viac sa prehlbila kriza morlaky. Vid invaiza do Laosu... rozklad armady umocnovala v neskorsich fazach aj neschopnost velenia. Vzhladom na to ze amici potom rychlo stiahli aj zbytky poradcov a dvostojnici alebo aspom vecsina z nich nemali dost skusenosti.

Vynikající kniha o válce ve Vietnamu je:
Válka ve Vietnamu (1964-1975) od Daniela Kamase

No na niektorych strankach byvalich veteranov z vietnamu aj Vietnamcov čo teraz žiju v USA, su celkom dobre prispevky.
Všeobecne sa dá povedat že ryba smrdela od hlavy.
Vietnamské velenie na urovny prezident - načelník štábu a další potentáti zdedili mentalitu z predchádzajúceho režimu Cisára Bao-Daia. Tzn.: že ked bolo všetko fajn hýrili usmevmi, slubovali reformy a zlepšenie morálky ARVN ale pozachrbát američanov rozkrádali ich finančnú pomoc. Mnoho Amerických činitelov a dvostojníkov nebolo na taketo niečo zvyknutých a preto prehliadaly evidentné lapsusi (mismanagement) vietnamcov. Spoliehali sa na svoje pozitivne hlásenia do Washingtonu ktoré sa pačili zase ich nadriadenym. Až ked už sa všetok ten bordel nedal tajit tak potom došlo k zmenám ale to už bolo viac-menej neskoro.


K ARVN: Pred rokom 1968 služila skvor ako pacifikačný zbor na dedinách a v mestách. Záležalo od toho akých mala jednotka dvostojníkov. Existovalo mnoho profesionálov a čestných velitelov ale aj este viac blbcov a korupčníkov.
Potom v rokoch 1971-72 sa jej darilo celkom dobre lebo američania začali dávať viac zodpovednosti na jej plecia a profesionálny dvostojnici mali viac šancí na postup.
Celkovo už ale bolo neskoro, američania nemaly chut ani nervy "zas..ť si" ruky a tak zatrubyli na ustup. A zase prevládla nálada "že neska bude koniec sveta". A aj tý dvojstojníci čo boli profesionálny a čestný sa cítili zradený. Ty čo boli skorumpovany si nerobyli iluzie a rozmýšlali ako sa zachránit a este si rychlo nakradnuť čo najviac pred tým než sa sem dostane NVA.
K Letectvu ARVN: vzhladom že letectvo sa nedá vybudovať zo dna-na deň jeho rast v rokoch 1970-73 bol neumerný možnostiam. Niektorý americký poradcovia upozornovali že vycvičiť takú masu pilotov a technikov (ved len vrtulníkov UH-1 bolo vraj dodaných viac ako 800) bude trvať roky a bude si vyžadovať nemalé peniaze, ktoré ale kongres postupne zmenšoval.
Ale inak na stránkach vietnamských veteránov sa dajú nájsť aj názory aký boli niektorý poradcovia prekvapení profesionalizmom a kvalitou vietnamských pilotov (menovite jednotka z lietadlamy F-5E).
Resume: Podobne ako korejská armáda v roku 1953 aj Vietnamská armáda roku 1973 potrebovala čas a vytrvalé úsilie na to aby sa postavila na nohy ale ten čas už jednoducho nebol k dispozícii.